Izolácia je slepá ulica
Izolovaný človek len málokedy uspeje.
Neuspeje v osobnom živote, ani profesionálne. Nedostatočne rozvinuté a udržiavané priateľské, rodinné a sociálne väzby sú príčinou postupnej izolácie. Neschopnosť nadväzovať a udržiavať kontakty často pramení z nízkej úrovne sebavedomia. Tento človek si neverí. Chýba mu potrebné sebavedomie. Je hanblivý a neistý. Žije v ústraní a vyhýba sa kontaktom. Má problémy osloviť ľudí a nadväzovať kontakty. Zostáva na vedľajšej koľaji. Nadväzovanie a udržiavanie kontaktov nie je vždy jednoduchá úloha. Izolovaní ľudia sa boja negatívnej reakcie a odmietnutia. Radšej sa kontaktom vyhýbajú. Takticky, alebo zámerne. Izolovaní ľudia v mnohých prípadoch silno túžia po kontaktoch, spoločnosti i spoločenskom uznaní. Väčšinou to nepriznajú, len ticho trpia. Uvedomujú si svoj handicap. Nemajú dosť sily ani odvahy zmeniť situáciu. Pocit izolácie a hanblivosti sa vekom fixuje. Títo jedinci sa menia na zarytých introvertov a samotárov. V starobe sa často ocitajú v sociálnej izolácii.
Čas strávený v samote nemusí byť vždy na škodu.
Samota má i svoj pozitívny rozmer. Čas v samote môže byť pre osobný rast i cenný. Čas strávený štúdiom a čítaním môže byť pozitívnym faktorom pri osobnom a profesionálnom raste. Pozor, aby sa samota nestala výhradne ústupovým manévrom !
Izolácia a spokojnosť k sebe jednoducho nepatria.
Každý človek potrebuje rodinu, priateľov a partnerov. Potrebujeme informácie a rady. Potrebujeme výmenu názorov a nové podnety. Potrebujeme kontakty. Osobné, priateľské i obchodné. Človek je od prírody tvor spoločenský. Skúsení obchodníci dobre vedia, aké dôležité sú kontakty. Poznáme v svojom okolí nejakého úspešného a zároveň izolovaného obchodníka ? Sotva. Kontakty mu uľahčujú rozjazd, rozvoj i úspešné fungovanie. Nevyhýbajme sa ľuďom ani kontaktom. Ak chceme dosiahnuť svoje ciele, potrebujeme ľudí. Sami na všetko nestačíme.
