Parkinsonova choroba
Parkinsonova choroba je neurologické ochorenie sprevádzané motorickými ťažkosťami a typickým trasením rúk.
Klinický obraz tohto ochorenia je tiež stuhnutosť svalov, porucha chôdze a pohybu, ako i celkové spomalenie a zhoršenie mobility pacienta. Ochorenie postihuje vyššie vekové skupiny. Začína najčastejšie v šiestej dekáde života, teda medzi 50. a 60.rokom života. V mladších vekových skupinách je našťastie veľmi zriedkavé. Toto ochorenie bolo prvýkrát popísané pánom Jamesom Parkinsonom v roku 1813, podľa neho nesie i svoje pomenovanie.
Parkinsonova choroba má vo väčšine prípadov pomalý a nenápadný nástup.
Nastupuje pomaly a často nenápadne. Sami pacienti si nevšimnú nástup jej príznakov. Ani rodina, či blízki nepripisujú nastupujúcim príznakom chorobný význam. Nastupujúce príznaky pripisujú starnutiu. Na začiatku to býva len občasný tras rúk, či pocity stuhnutia kĺbov na horných končatinách. Pacienti to pripisujú skôr artróze. Príznaky nemusia byť na začiatku zvlášť výrazné a obmedzujúce. Mnohí pacienti ich skôr negujú a nepripisujú im vážnejší význam.
Parkinsonova choroba má progresívny vývoj.
Postupom času sa príznaky zhoršujú. Progresia môže byť u pacientov veľmi individuálna. U niektorých môže vývoj ochorenia trvať i viacero rokov. No postupne sa klinické ťažkosti zhoršujú. Zhoršuje sa stuhnutosť svalov a predovšetkým trasenie rúk. Pacient nedokáže udržať v ruke potrebné predmety ako pohár, či príbor. Výrazne sa zhoršuje celková mobilita a hybnosť. Pacient sa stáva stále viac odkázaný a pomoc inej osoby. Stuhnutosť a trasenie im znemožňujú vykonávať základné životné a hygienické úkony.
Každé podozrenie na Parkinsonovu chorobu si vyžaduje vyšetrenie u neurológa.
S vyšetrením by sa nemalo otáľať. Rýchla a včasná diagnostika a liečba môže pozitívne ovplyvniť ďalší vývoj ochorenia a kvalitu života pacienta. Presnú príčinu ochorenia doteraz nepoznáme. Parkinsonova choroba je primárne idiopatické a progresívne neurologické ochorenie. Poznáme i takzvaný sekundárny parkinsonizmus. Ten vzniká ako následok poškodenia centrálneho nervového systému cievnou mozgovou príhodou, úrazom hlavy, či ťažkou otravou. Má podobné príznaky ako Parkinsonova choroba, no tu poznáme konkrétu príčinu. Je to niektoré vyššie menované poškodenie CNS. Pozor ! Nie každé trasenie končatín musí byť Parkinsonova choroba ! Dôkladné vyšetrenie a presná diagnostika je preto základný a rozhodujúci krok pre ďalšiu liečbu a prognózu pacienta.
V prípade primárnej Parkinsonovej choroby sa ako možná príčina popisuje nedostatok dopamínu v niektorých štruktúrach mozgu.
Dopamín je neuromediátor, ktorý sa nachádza v mozgovom tkanive a zabezpečuje činnosť mnohých mozgových funkcií. Jeho nedostatok je príčinou vzniku a rozvoja progresívnych a degeneratívnych zmien v mozgu. Liečba Parkinsonovej choroby je zameraná na náhradu a doplnenie chýbajúceho dopamínu. Lieky stimulujú produkciu dopamínu tým, že stimulujú prítomné dopamínové receptory.
Liečba Parkinsonovej choroby je dlhodobá a komplexná.
Vyžaduje si presné a individuálne dávkovanie liekov. Neurológ rozhoduje o charaktere i dávkovaní liečby. Vývoj ochorenia a progresia klinických ťažkostí býva individuálna. Významnou súčasťou liečby a starostlivosti je i dlhodobá a cieľavedomá rehabilitácia s cieľom udržania pohyblivosti a hybnosti. Je to dôležitá prevencia pre postupnou atrofiou svalstva a skracovaním svalov a šliach. Kvalita života každého pacienta vo veľkej miere závisí od jeho pohybových a motorických schopností. Komplexná a kvalitná liečba dokáže pacientom s týmto ochorením významne zlepšiť, skvalitniť a predĺžiť aktívny život.
