Hyperaktívny močový mechúr
Hyperaktívny močový mechúr je veľmi nepríjemný a životkomplikujúci zdravotný problém.
Po slovensky sa zvykne nazývať i dráždivý močový mechúr. Komplikuje život pacienta a znižuje jeho kvalitu života. Hyperaktívny močový mechúr priamo neohrozuje život pacienta. Prináša mu však množstvo nepríjemných momentov. Negatívne ovplyvňuje celkový život a komfort. Prináša so sebou i nemalé osobné a spoločenské problémy. Sebavedomie pacienta klesá, vyhýba sa spoločnosti a má nepríjemné obavy z možných nehôd. Bojí sa návštevy divadla, kina, či iných spoločenských podujatí. Môže skončiť až úzkostným stavom, alebo depresiou.
Hyperaktívny močový mechúr má svoj typický obraz a klinické príznaky.
Predovšetkým náhle a urgentné močenie. Najčastejší príznak. Postihnutý dostane prudkú a nutkavú potrebu náhle močiť. Bez ohľadu na situáciu. Neprekonateľný pocit núti pacienta zanechať všetku činnosť a ponáhľať sa na toaletu. Hocikedy. V práci, počas porady, počas návštevy kina, alebo na zástavke autobusu. Ďalším významným príznakom je veľmi časté a frekventné močenie. Močenie i počas noci. Pocit na močenie zobudí pacienta zo spánku. Často viackrát počas noci. No najnepríjemnejším následkom hyperaktívneho močového mechúra je takzvaná urgentná inkontinencia.
Urgentná inkontinencia je stav, kedy sa postihnutý nestihne včas vymočiť a pomočuje sa.
Močenie je zložitý a komplexný neuromotorický proces sprostredkovaný vegetatívnym nervovým systémom. Odborníci podľa toho rozlišujú hyperaktívny močový mechúr na takzvaný suchý, teda bez urgentnej inkontinencie a takzvaný mokrý, ktorý je sprevádzaný urgentnou inkontinenciou.
Hyperaktívny močový mechúr postihuje predovšetkým ženy.
Výskyt rastie s vekom. Tento zdravotný problém údajne trápi takmer 10% žien. Diagnostika tohto syndrómu si vyžaduje komplexné vyšetrenie u urológa. Urológ musí spoľahlivo oddiferencovať všetky ostatné organické ochorenia močového systému, ktoré by mohli imitovať tento stav. Liečba hyperaktívneho močového mechúra je komplexná. Skladá sa z viacerých krokov a postupov. Na prvom mieste sú to režimové opatrenia. Zmena návykov a životosprávy. Dietetické opatrenia a systém pitného režimu. Obmedzenie príjmu tekutín vo večerných hodinách. Obmedzenie kofeínu a tréning svaloviny panvového dna. Lieková forma liečby spočíva v podávaní liekov na uľahčenie plniacej fázy močového mechúra a znižovaniu kontrakcií detrusora. Najčastejšie používanými látkami sú Trospium, Tolterodín, alebo Oxybutín. V prípade neúspechu a neúčinnosti režimových opatrení a farmakologickej liečby prichádza na rad i chirurgická liečba. Predovšetkým v prípade takej formy hyperaktívneho močového mechúra, kde dochádza k rozvoju klinicky neznesiteľných príznakov a zdravotných ťažkostí.
