Zápaly štítnej žľazy
Zápal štítnej žľazy sa odborne nazýva tyreoiditída.
Zápal postihuje tkanivo štítnej žľazy. Môžu mať rôzny pôvod a príčinu. Najčastejšia forma zápalu je takzvaná chronická lymfocytárna tyreoiditída. Nasledujú akútne a subakútne zápaly štítnej žľazy. Mozaiku dopĺňajú zápaly štítnej žľazy spôsobené liekmi, popôrodné zápaly štítnej žľazy a niektoré vzácnejšie a menej časté formy tohto zápalového ochorenia.
Chronická lymfocytárna tyreoiditída je najčastejšia forma zápalu štítnej žľazy.
Nazýva sa i autoimunitná tyreoiditída. Alebo podľa jej objaviteľa i Hashimotova tyreoiditída. Zápal vzniká a autoimunitnom podklade. Základom je porucha imunitného systému. Imunitný systém tvorí protilátky proti tkanivám štítnej žľazy. Následkom je vznik a rozvoj chronického zápalu a postupné poškodenie a deštrukcia tkaniva štítnej žľazy. Tkanivo je infiltrované lymfocytmi a monocytmi a v krvi cirkulujú protilátky proti antigénom štítnej žľazy. Diagnostika tohto zápalu je založená na pohmatovom vyšetrení štítnej žľazy, ktorá je tuhá a tvrdá. USG vyšetrením verifikujeme jej štrukturálne zmeny a vyšetrením krvi zisťujeme prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze.
Autoimunitná tyreoiditída môže byť príčinou vzniku primárnej hypotyreózy.
V takom prípade ide o poruchu funkcie štítnej žľazy spojenú so zníženým vylučovaním jej hormónov. Tento chronický zápal spôsobuje u väčšiny postihnutých pacientov postupný vznik hypotyreózy so všetkými klinickými prejavmi a dôsledkami. Nástup hypotyreózy je individuálny. Rýchlosť jej vývoja a klinický obraz sú variabilné. Od prípadu k prípadu. Štítna žľaza si dlho môže udržiavať svoju normálnu funkciu. Prechod do hypotyreózy môže trvať i roky. Sama autoimunitná tyreoiditída nemusí mať žiadne klinické prejavy. Zisťuje sa niekedy len náhodne. Samostatný zápal sa nelieči. Lieči sa len následok tohto zápalu, primárna hypotyreóza. V prípade zachovania normálnej funkcie štítnej žľazy sa realizujú iba pravidelné kontroly raz za 6-12 mesiacov. V prípade zidtenej hypotyreózy sa začína substitučná liečby syntetickými hormónmi štítnej žľazy. Autoimunitná tyreoiditída postihuje pomerne veľkú časť populácie. U žien sa vyskytuje 10-krát častejšie ako u mužov. Táto forma zápalu štítnej žľazy predstavuje najčastejšie ochorenie štítnej žľazy vôbec.
Akútna tyreoiditída je málo častý bakteriálny zápal štítnej žľazy.
Vzniká kontamináciou tkaniva štítnej žľazy priamou bakteriálnou infekciou. Býva spojený s výraznými akútnymi klinickými ťažkosťami. Vysoké teploty, pohmatová bolesť štítnej žľazy a bolestivé lokálne lymfatické uzliny. Diagnóza sa potvrdí mikrobiologickým vyšetrením z tkaniva štítnej žľaza odobratého biopsiou. Stav vyžaduje cielenú a účinnú antibiotickú liečbu.
Subakútna tyreoiditída je druhá najčastejšia forma zápalu štítnej žľazy.
Základom subakútneho zápalu štítnej žľazy je vírusová infekcia. Býva sprevádzaná bolesťami na prednej strane krku. V klinickom obraze dominuje zvýšená telesná teplota a bolestivosť štítnej žľazy a regionálnych lymfatických uzlín. Bolesť sa často šíri do čeľustí a imituje bolesti zubov. Pri rýchlej deštrukcii tkaniva môže dôjsť k prudkému uvoľneniu hormónov a vzniku nebezpečnej tyreotoxikózy. Stav si vyžaduje rýchlu a presnú diagnostiku a liečbu u endokrinológa. Podávajú sa vysoké dávky acylpyrínu, alebo kortikoidov. Protizápalová liečba trvá často i niekoľko mesiacov.
