Syndróm-Guillain Barré
Syndróm Guillain-Barré /GBS / je zriedkavé neurologické ochorenie.
Výskyt je približne 1 prípad na 100 000 obyvateľov ročne. Pomer žien a mužov je približne rovnaký. GBS bol popísaný v roku 1916. GBS je akútna aitoimúnna polyradikuloneuritída. Ochorenie sa prejavuje svojou typickou neurologickou symptomatológiou. V klinickom obraze prevládajú periférne parézy na končatinách spojené v mnohých prípadoch s poškodením mozgových nervov.
Na začiatku ochorenia je prekonaná akútna infekcia.
Vzniku GBS predchádza nejaká forma infekcie. Väčšina ochorení prichádza 3-4 týždne po prekonaní akútnej infekcie. Najčastejšie to býva akútne respiračné, alebo črevné ochorenie. Zo známych patogénov predovšetkým infekcie spôsobené Campylobacter, cytomegalovírus, či Haemophilus influenzae.
Klinicky poznáme niekoľko foriem GBS.
Odborníci popisujú akútnu zápalovú demyelinizačnú formu, akútnu motorickú a senzitívnu axonálnu neuropatiu a tkz. Milo-Fischer syndróm. Každá z foriem sa prejavuje svojím typickým neurologickým obrazom a dynamikou ochorenia. Diagnostika si vyžaduje vyšetrenie likvoru a elektromyografické vyšetrenie. Diferenciálna diagnostika je pomerne náročná, vyžaduje komplexný odborný prístup. Diagnostika a liečba patrí do rúk skúseného neurológa.
Liečba GBS.
v liečbe GBS dominujú dve základné formy. Prvá z nich je takzvaná plazmaferéza. Druhou formou je podávanie vysokodávkovaných intravenóznych imunoglobulínov. Ochorenie má vysokú variabilitu. Priebeh a efekt liečby je preto veľmi individuálny. Stanoviť prognózu ochorenia je veľmi zložité. Často dochádza k recidívam ochorenia. U mnohých pacientov zostávajú po liečbe reziduálne neurologické poruchy. Efekt liečby sa zvyšuje v prípadoch, ak je liečba podaná v v prvých týždňoch ochorenia. Liečba je relatívne bezpečná a účinná. Žiaľ, je i veľmi nákladná. Ochorenie je zriedkavé. Vyžaduje rýchlu a presnú diagnostiku. Tá je predpokladom rýchlej a relatívne efektívnej liečby.
