Meniérova choroba
Meniérova choroba je chronické ochorenie so svojou symptomatológiou.
Základnými príznakmi tohto ochorenia je zhoršenie sluchu, pocit tlaku v ušiach a, prítomnosť ušných šelestov, nazývaných i tinnitus a prítomnosť závratov. Týmto závratom sa odborne hovorí i vertigo. Teda štvorica typických príznakov. Ochorenie je chronické, menované ťažkosti sa periodicky opakujú, prichádzajú v záchvatoch. Ale pozor ! Niektoré z týchto príznakov môžu byť i dôsledkom iného základného ochorenia. Napríklad úrazov, či zápalov vnútorného ucha. Pokiaľ sa táto genéza nepotvrdí, vtedy vzniká podozrenie na prítomnosť Meniérovej choroby.
Meniérová choroba je pomerne zriedkavé ochorenie.
Postihuje viac ženy ako mužov. Približne v pomere 2:1. Maximum výskytu je medzi 40 až 60 rokom života. Postihuje teda predovšetkým ľudí v produktívnom veku. Vyznačuje sa opakovanými záchvatmi. Záchvat vo väčšine prípadov začína pocitom tlaku v ušiach. Postupne sa pridáva nepríjemný ušný šelest, tinnitus. Dochádza k postupnému zhoršovaniu sluchu. Pacient sa sťažuje, že podstatne horšie počuje. Záchvat sa stupňuje až do vzniku silných a nepríjemných závratí. Závrat je často dramatický, pacient stráca rovnováhu a nevie sa udržať na nohách. V niektorých prípadoch je vzniknuté vertigo spojené i s pocitmi na vracanie a nevoľnosťou. V mnohých prípadoch prebieha tento záchvat ako akútna porucha zdravia.
Základnou príčinou Meniérovej choroby je porucha funkcie vnútorného ucha.
Ide teda o poruchu funkcie. Nie o organické, či deštrukčné poškodenie aparátu vnútorného ucha. Vnútorné ucho je zodpovedné za sluch a udržanie rovnováhy. Za normálnych okolností všetky štruktúry vnútorného ucha pracujú tak, že zabezpečujú fungovanie sluchu i udržanie a reguláciu rovnováhy. V prípade Meniérovej choroby dochádza k poruche týchto funkcií. Sluch a rovnováha sú narušené. Ich regulácia a funkcia sú patologicky zmenené. Presná genéza týchto porúch pri Meniérovej chorobe je doteraz neznáma. Spomínajú sa genetické, metabolické a autoimunitné faktory.
Diagnostika Meniérovej choroby nie je ľahká.
Vyžaduje si komplexný prístup. Základom je anamnéza a klinické vyšetrenie. Dôkladná diagnostika vyžaduje ORL, neurologické a v niektorých prípadoch i interné vyšetrenie. Doplnené o CT, resp. MR mozgu. Je potrebné v prvom rade vylúčiť inú, teda organickú príčinu vzniknutých ťažkostí. Diferenciálna diagnostika si často vyžaduje trpezlivosť a skúsenosti.
Liečba Meniérovej choroby je farmakologická i nefarmakologická.
Liečba je komplexná, ale len symptomatologická. Cieľom je eliminovať intenzitu zdravotných ťažkostí, intenzitu záchvatov a zlepšiť a stabilizovať celkový zdravotný stav pacienta. Na prvom mieste sú režimové opatrenia. Zmena životosprávy a eliminovanie negatívnych vplyvov. Adekvátny prísun soli ako prevencia výkyvov sodíka v krvi. Dôkladný pitný režim. Obmedzenie príjmu kofeínu a zákaz fajčenia. Pravidelná pohybová aktivita. Dôsledná liečba a sanácia iných pridružených ochorení. Dostatok spánku a oddychu. Základom farmakologickej liečby je účinná látka betahistín. Využívajú sa i vasodilatanciá. Cieľom je zmenšenie intenzity a frekvencie záchvatov. Tým i zlepšenie celkovej kvality života. Porucha sluchu býva ireverzibilná, no našťastie nebýva až taká dramatická. Ide skôr o ľahšie postihnutie sluchových funkcií.
