Inkontinencia. Tabu, alebo reálny problém ?
Inkontinencia moču znamená, neschopnosť udržať moč.
S inkontinenciou sa stretáva všeobecný lekár, gynekológ, urológ, alebo geriater. Práve všeobecný lekár je často prvý, ktorý býva konfrontovaný s problémom.Inkontinencia je problém, ktorý si vyžaduje adekvátnu pozornosť. Lekár pri bežnej preventívnej prehliadke by nemal zabudnúť na otázku o možnej inkontinencii. Pri najmenšom podozrení na výskyt inkontinencie by nemal váhať otvoriť tému. Nie je dôvod na hanblivosť, ani iné prekážky.
Lekár by sa mal pacienta citlivým a empatickým spôsobom spýtať na príznaky inkontinencie.
Nie je to choroba v pravom význame slova. Je to skôr príznak, alebo vonkajší prejav mnohých chorobných stavov a fyziologických zmien súvisiacich predovšetkým s vekom. Zanedbanie a podcenenie inkontinencie, či už zo strany lekára, alebo pacienta má dlhodobé zdravotné, spoločenské, hygienické i ekonomické následky.
V posledných rokoch sa diagnostika, liečba a starostlivosť o pacientov s inkontinenciou výrazne zlepšila.
Dosiahol sa výrazný pokrok v diagnostike. Možnosti liečby sa rozšírili a sú dnes dostupné každému, kto ju potrebuje.V súčastnosti máme k dispozícii moderné a šetrné diagnostické prostriedky a postupy. Operačné techniky dosiahli vysoký stupeň účinnosti. Pokrok sa dosiahol i v konzervatívnej liečbe. Významnou súčasťou komplexnej liečby je špeciálna liečebná gymnastika. Podľa odhadov na Slovensku trpí inkontinenciou každá desiata žena.
Výskyt inkontinencie u žien je niekoľkonásobne vyšší ako u mužov.
Vyskytuje sa najčastejšie po 50. roku života. Rastúcim vekom sa frekvencia výskytu ochorenia zvyšuje. Najvyššiu hodnotu dosahuje u žien nad 70 rokov veku. Problémom zostáva, že len malá časť pacientov je diagnostikovaná a odborne liečená. Inkontinenciu je možné efektívne liečiť. Liečba inkontinencia prináša výrazné zlepšenie zdravotných ťažkostí i zvýšenie hygienických štandardov. Človek sa necíti stigmatizovaný. Má pocit kvalitného a plnohodnotného života. Môže žiť naplno, nie je limitovaný obmedzeniami. Inkontinencia je v určitom veku prirodzený jav. Nie je to nákazlivá choroba a ani dôvod na spoločenskú diskvalifikáciu.
Základom úspešnej a efektívnej liečby je včasná diagnostika.
Diagnostika odhalí prítomnosť inkontinencie a tiež určí o aký typ inkontinencie sa jedná. Aký stupeň inkontinencie je prítomný u konkrétneho pacienta. Diagnostika si vyžaduje systematický a individuálny prístup. Základnými kameňmi kvalitnej diagnostike je vyšetrenie moču, gynekologické a urodynamické vyšetrenie. Gynekologické vyšetrenie diagnostikuje stav ženských pohlavných orgánov, ich vplyv na inkontinenciu. Z hľadiska anatomického, stav závesného aparátu, alebo možnej prítomnosti gynekologickej infekcie, ktorá sa môže prenášať na močové cesty. Urodynamické vyšetrenie potvrdí stav močového mechúra, jeho tonus a kapacitu.
