Starý človek a rodina
Rodina a zdravie je to najdôležitejšie v živote človeka. Je to veľký dar.
Rodina nestráca v žiadnom veku na význame. Zostáva overeným faktom, že starému človeku sa najlepšie žije doma. Vo svojom prostredí. Obklopený rodinou a blízkymi ľuďmi. Toto prostredie má pozitívny vplyv na duševné i telesné zdravie starého človeka.
Pokojné a harmonické domáce prostredie vytvára seniorovi najlepšie podmienky na prežitie posledných rokov života.
Význam rodiny a domova je nenahraditeľný. Žiadne sociálne zariadenia a sociálne služby nedokážu plnohodnotne nahradiť starému človeku domov a rodinu. Ani pri najväčšej a najúprimnejšej snahe. To je dôležitá informácia pre rodiny a potomkov, aby na to nezabúdali.
Tradičný spôsob života v rodinách sa v posledných rokoch zmenil.
Bývalo bežné, že rodiny spolu žili a bývali. Tento model fungoval viac na vidieku, ako v mestách. Na dedinách nebývalo výnimkou, že v dome žili deti, rodičia a starí rodičia pod jednou strechou. Tento model bývania samozrejme prinášal svoje problémy a rozdielne generačné pohľady. Prinášal však i mnohé výhody. Rodiny žili spolu a pomáhali si. Boli si navzájom denno-denne prirodzenou oporou a zázemím. Nikto nemal pocit osamelosti. Každý cítil domáce zázemie a blízkosť rodinných príslušníkov. Domovy dôchodcov a zariadenia pre seniorov, ako ich poznáme dnes, predtým neexistovali. Starostlivosť sa odohrávala v rodinnom prostredí. Doba sa zmenila. Vývoj zmenil rokmi vytvorené modely a vzťahy.
Rozvoj spoločnosti a rastúca životná úroveň priniesla nový pohľad a novú realitu do života rodín.
Mladí ľudia odchádzajú z domu, osamostatňujú sa. Záujmy a priority sa menia. Nezostáva čas a priestor na starostlivosť o starých ľudí. Tradičný model spolužitia rodiny takmer zanikol. Zriedkavo sa stretneme s rodinou, kde žije spolu viac generácií. Starý človek stratil svoje prirodzené zázemie. Zmena života znamenala stratu solidarity so starým človekom. Starý človek potrebuje s pribúdajúcim vekom viac pomoci.
Starý človek sa dostáva do izolácie.
Predovšetkým po strate životného partnera sa pocit osamelosti stupňuje. O starého človeka sa nemá kto postarať. Nastupuje štát, samospráva a sociálne služby. Majú povinnosť sa postarať o starého človeka. Zabezpečiť mu ošetrovateľské a opatrovateľské služby. Opatrovateľskú službu v domácom prostredí, sociálne poradenstvo, či denné stacionáre. Pokiaľ to nestačí, nasleduje snaha o umiestnenie seniora v domove dôchodcov a zariadeniach DSS. Doba a podmienky sa zmenili.
Nezmenila sa prirodzená potreba starého človeka žiť pokojným životom vo svojom domove, žiť so svojou rodinou.
Pre starého človeka nie je lepšie riešenie. Pokiaľ to okolnosti dovoľujú. Vyžaduje to pochopenie a obetavosť rodiny. Ochotu pomáhať a aktívne sa starať o otca, alebo matku. Náročné poslanie v dnešných časoch. Stále platí pravidlo. Ako sa mi chováme k našim rodičom, tak sa budú chovať naše deti k nám.
