Starnutie organizmu
Starnutie organizmu je zákonný a komplexný proces.
Zákonný preto, lebo všetko okolo nás starne. Teda i ľudia. Komplexný preto, lebo skrýva v sebe viac dôležitých aspektov. Starnutie prebieha vo viacerých rovinách. Nie je to len biologické starnutie, ktoré sa týka zdravia. Starnutie má i sociálny, osobný a ekonomický rozmer. Starnutie musíme preto vnímať komplexne. Neodtŕhať jednotlivé aspekty od celku.
Individuálne starnutie ovplyvňuje mnoho faktorov.
U každého človeka neprebieha rovnako. Determinujú ho vnútorné i vonkajšie podmienky. Zdravotný stav, ekonomický status, postavenie a zázemie v rodine. Samozrejme i osobné preferencie a očakávania. Dnešná spoločnosť priamo, či nepriamo odsúva starých ľudí na perifériu. Postavenie starého človeka sa vekom komplikuje. Zhoršuje sa jeho postavenie v rodine i na pracovnom trhu. Možnosti sa limitujú, životné podmienky sa zhoršujú a komplikujú.
Starnutie organizmu prináša svoje problémy a úskalia.
Človek starne nielen biologicky, ale i psychicky a sociálne. Vekom sa znižuje jeho pracovná výkonnosť. Starší človek je menej flexibilný a ťažšie prijíma zmeny. Schopnosť adaptácie sa znižuje. Zhoršuje sa pamäť a schopnosť koncentrácie. Má to svoj biologický základ. Biologická výkonnosť organizmu a jednotlivých orgánov sa starnutím znižuje. Je to zákonný proces. Starnutím sa mení psychika človeka. Mení sa jeho vnímanie spoločnosti. Ale rovnako i spoločnosť ho vníma inak ako predtým.
Tak, ako starne človek, tak starnú i jeho orgány.
To sú spojené nádoby. Vekom nastupuje somatické starnutie. Jednotlivé orgány už nepracujú tak, ako predtým. Ich výkonnosť sa znižuje. Znižujú sa rezervy, organizmus starne. Znižuje sa prekrvenie jednotlivých orgánov. Mozgu, srdca i obličiek. Znižuje sa ventilácia pľúc i okysličovanie organizmu. Ubúda svalovej hmoty, kosti sa odvápňujú a spomaľuje sa metabolizmus. Duševná a telesná výkonnosť klesá. Klesá krátkodobá i dlhodobá výkonnosť. Znižuje sa výkonnosť vylučovacieho i tráviaceho systému. Pribúda zdravotných problémov..
Starnutie organizmu je úzko spojené so vznikom mnohých ochorení.
Vekom chorôb pribúda. Chronických i akútnych zhoršení zdravotného stavu. Dominujú srdcovocievne ochorenia. Nasledované onkologickými chorobami. Prudko sa zvyšuje výskyt chronických metabolických ochorení a degeneratívnych ochorení pohybového systému. Imunitný systém pracuje oveľa slabšie. Zhoršujú sa senzorické funkcie, ako zrak a sluch. Ani mozog nie je ušetrený. Morfologické a degeneratívne zmeny zhoršujú duševnú výkonnosť človeka, vznikajú funkčné zmeny. Človek starne telesne i duševne.
Starnutie má svoj osobnostný rozmer.
Starnutím organizmu sa mení i postavenie v živote a spoločnosti. Rozumný a objektívny človek si všíma zmeny, ktoré prebiehajú. Nesnaží sa ich negovať, ale prijímať s pokojom a porozumením. Nakoniec, ani iná cesta neexistuje. Starnutie nikto z nás nezastaví.. Mení sa pohľad na život. Ten je oveľa viac konzervatívny. Prevažuje rutina, ale i emočná labilita. Častejšie prichádza fyzická i duševná únava. Začína sa prejavovať nedostatok vôle a motivácie. Myslenie je pomalšie a menej pružné. Nálady sa častejšie striedajú, zvyšuje sa sklon k depresiám a únik k minulosti a spomienkam.
Starnutie nie je len negatívne.
Nemalo by byť. Má i svoje pozitívne stránky. Životné skúsenosti, múdrosť a nadhľad. Starnutie je i viac rozvahy a väčšia zdržanlivosť. Menšia náročnosť i menšie očakávania. Starnutie je prirodzený proces v prírode. Starnú živočíchy i stromy. Pokusy človeka zastaviť a spomaliť starnutie sú márne a naivné. Snaha urobiť starnutie pokojným a zmysluplným je užitočné a rozumné.
