Rýchlostné stupne života
Ľudský život je dynamický proces !
Plný pohybu a zmien. Plný úloh,výziev a očakávaní. Potreby a záujmy sa časom a vekom menia. Menia sa i priority. Zároveň sa mení i ľudský organizmus. Starne, stráca sily a energiu. Je to normálny a fyziologický proces. Žiadna tragédia, ani žiadne prekvapenie. Ako sa menia priority, tak sa menia i naše možnosti. Potenciál sa znižuje a kapacity sa zmenšujú. Rezervy sú menšie. Naše ciele a snaženia sa postupne dostávajú do nerovnováhy s našimi reálnymi možnosťami. Dovolíme si použiť trochu netradičné porovnanie.
Prirovnajme ľudský organizmus k motoru.
Možno sa zasmejeme a zdá sa to byť neprimerané porovnanie. Ale iba naoko. Motor sa vyznačuje tým, že má niekoľko rýchlostných stupňov. To pozná každý šofér. Každý rýchlostný stupeň má svoje vlastnosti a rozsah. Po ich prekročení motor stráca správne otáčky. Začína hučať, stúpa spotreba paliva i opotrebovanie komponentov. S ľudským organizmom je to podobne. Prirovnanie má jednoduchú, ale veľmi jasnu logiku. Čo z toho vyplýva ?
Každý z nás by mal mať v určitom veku života zaradený správny rýchlostný stupeň.
Pribúdajúcim vekom by mal postupne zaraďovať správny, teda nižší stupeň rýchlosti. V práci, v nasadení, v podnikaní i v životných cieľoch. Zaradená rýchlosť by mala byť reálne úmerná nášmu veku a reálnym možnostiam. Často vidíme opak. Vidíme negáciu tejto reality. Konečné výsledky lekári poznajú.. Úzko to súvisí s našimi potrebami. Poznáme svoje reálne potreby ? Neženieme sa za vecami, ktoré vôbec nepotrebujeme ?
Použime jednoduchú schému.
Dajme tomu, že máme 34 rokov a ideme naplno. Porovnajme to s motorom na piatom rýchlostnom stupni. Takto ideme väčšinou na diaľnici. Rýchlo, tvrdo, rovno za cieľmi. Prichádza štyridsiatka. Čas preradiť. Preradiť na štvorku. Rýchlosť je nižšia, obrátky sa znižujú. Obrátky sa znižujú spolu so slabnúcou kondíciou. Logicky. Auto ide pomalšie, ale plynule a spoľahlivo. Prichádza päťdesiatka. Čas nového preradenia. Poďme na trojku. Rýchlosť i obrátky sa znižujú, ale jazda pokračuje. Auto už zďaleka neláme rekordy, ale kto rozumný v päťdesiatke by už o to stál.. Až na výnimky. Roky pribúdajú, auto spoľahlivo pracuje, ale blíži sa šesťdesiatka. Čas nového preraďovania. Trojka je už veľa, motor má svoj vek. Už neznesie veľa. Nedokáže podávať vysoké výkony, ani rýchlo akcelerovať. Nevadí. Nikto to už od neho nemôže žiadať. Hlavne, že stále ide a funguje. Treba zaradiť dvojku. Pomaly, ale isto sa hýbeme dopredu. S opatrnosťou. S malou rýchlosťou, ale stále v pohode. Radosť z jazdy sa nezmenšuje. Naopak, je čas si ju viac vychutnať. Blížime sa k sedemdesiatke. Čas ďalšieho preraďovania. Zaraďujeme jednotku. Hýbeme sa pomaly. Nevadí. Rýchlosť už nie je priorita. Vychutnávame si čas i život. Jazda nekončí. Tak je to i s našim životom a zdravím.
Bolo by dobré a užitočné, naučiť sa správne preraďovať rýchlosti.
Včas a pokojne. S rozumom a bez emócií. Len hlúpi a nezodpovední ľudia negujú čas a realitu. Chvíľu to ide. Dlho nie. Umenie rozumne a včas preraďovať životné rýchlosti je veľkým životným umením. Dobrým návodom na dlhý a zdravý život. Preraďovanie vyžaduje rozum a pokoj. Vyžaduje správnu dávku pokory.
