Spánok ako podmienka života
Spánok je nenahraditeľný.
Spánok je naša základná životná potreba. Mozog a telo človeka potrebujú spánok ako svoju základnú oddychovú fázu, potrebnú na zachovanie svojich funkcií. Ľudské telo sa dokáže regenerovať len vďaka dostatočnému množstvu spánku.
Poruchy spánku sú dnes častými zdravotnými problémami.
Postihujú veľké množstvo ľudí. Ak človek trpí dlhšie obdobie zhoršeným spánkom, mal by vyhľadať odbornú pomoc. Najčastejšie sa poruchy spánku týkajú fázy zaspávania a priebehu neprerušovaného nočného spánku. Proces zaspávania je aktívne riadený a usmerňovaný činnosťou mozgu. Zaspávanie nie je pasívny samovoľný dej. V prípade, že mozog nespolupracuje, proces zaspávania je problematický. Rytmus spánku fyziologicky riadia biorytmy. Biorytmy sú synchronizované s prirodzeným striedaním dňa a noci. Spoľahlivo sa to dá overiť pri cestovaní v časových pásmach. Vtedy dochádza k narušeniu zavedeného cyklu dňa a noci. Spánok je komplexný fyziologický proces, pri ktorom dochádza k významnému útlmu mozgu, zmyslových orgánov a ostatných systémov ľudského tela. Tento mechanizmus chráni ľudský organizmus pre vonkajšími rušivými podnetmi. Vedomie je vypnuté, mozog zotrváva v svojej bazálnej aktivite.
Spánok je charakterizovaný viacerými fázami.
Odborníci rozlišujú štyri základné fázy spánku. Zaspávanie, hlboký spánok, stredne hlboký spánok a ľahký spánok. Počas noci sa fázy viackrát opakujú. Fáza plytkého spánku je spojená s rýchlymi pohybmi očí. Podľa toho dostala názov REM fáza spánku. Počas tejto fázy sú sny zvlášť živé a intenzívne. V spánku sa premietajú čerstvé udalosti z posledných dní a hodín. Vo fáze hlbokého spánku sa naopak v snoch objavujú spomienky z detstva a minulých rokov. Odborníci často riešia otázku, koľko spánku potrebuje človek ? Zhodujú sa v názore, že táto potreba sa mení s vekom. Novorodenci potrebujú až 16 hodín spánku. Malé deti 12 hodín spánku. Dospelí zvyčajne vystačia s 8 hodinami. Starší ľudia dokážu zdravo žiť i so 7 hodinami spánku.
Potreba spánku je individuálna.
Závisí od zdravotného stavu a reálnej potreby v konkrétnom období. Unavený a vystresovaný človek potrebuje viac spánku ako človek pokojný a oddýchnutý. Vyspelé priemyselné krajiny sveta sú oblasti, kde veľká časť populácie trpí chronickými poruchami spánku. Vysvetľuje sa to častými výkyvmi a zmenami prirodzeného rytmu spánku a bdenia. Tento jav je zapríčinený hektickým a nezdravým spôsobom života. Výsledkom je nespavosť, takzvaná insomnia. Menovateľom insomnie býva stres, napätie, zlá životospráva a narušené duševné zdravie. Pokiaľ trvá krátko, nemusí to byť závažný problém. Individuálnym programom pre zdravý spánok a vylúčením zdrojov hluku a svetla v okolitom prostredí sa tento stav môže spontánne upraviť.
Individuálny spánkový program znamená dostatok pohybu počas dňa, konzumácia ľahkých a dobre stráviteľných jedál a dostatok relaxácie.
Častou poruchou spánku býva i neschopnosť zaspať pre druhou, alebo treťou hodinou v noci. Poruchy bývajú spôsobené i časovými posunmi. Nepravidelné nočné pracovné smeny a práca v noci môžu mať za následok chronické problémy so spánkom. Starší ľudia mávajú často zvýšenú potrebu denného spánku. Tá môže mať za následok narušenie až absenciu potreby prirodzeného nočného spánku.
