Preležaniny
Preležaniny, odborne označované ako dekubity sú veľmi vážnou zdravotnou komplikáciou.
Postihujú predovšetkým starých a imobilných pacientov. Dekubity môžu vzniknúť v domácom prostredí, ale i počas pobytu v nemocnici. Pokiaľ vzniknú dekubity počas hospitalizácie, tak vo väčšine prípadov ide o zanedbanie, či nedostatok ošetrovateľskej starostlivosti. Problematike preležanín sa venuje pomerne veľká pozornosť v odbornej i laickej verejnosti. V tlači často čítame o prípadoch, kde zanedbaním starostlivosti došlo k vzniku preležanín s následnými komplikáciami.
Infekcia z dekubitov býva častou príčinou úmrtia imobilného pacienta .
Starostlivosť o pokožku preto patrí k jednej z najdôležitejších súčastí komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti. Prevencia vzniku dekubitov je základným preventívnym opatrením pre pozitívnu prognózu každého imobilizovaného pacienta. Vznik dekubitov predstavuje nepriaznivý moment, ktorý negatívne ovplyvňuje ďalší priebeh liečby a zdravotnú prognózu pacienta.
Prevencia dekubitov je vždy priorita komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti.
Na prevenciu dekubitov treba venovať prioritnú pozornosť a potrebnú starostlivosť. Zo strany lekárov, ošetrovateľského personálu i rodinných príslušníkov. Preležaniny vznikajú u imobilizovaných pacientov. Dekubity vznikajú predovšetkým v gluteálnej oblasti a na pätách. Pokožka starých a imobilizovaných ľudí sa stenčuje. Zhoršuje sa výživa a prekrvenie kože i podkožia.
Negatívnym mechanickým podnetom je pôsobenie tlaku.
Pôsobením tlaku na kožu a podkožie pri nemožnosti pohybu dochádza k postupným trofickým zmenám tkaniva. Čím je tlak väčší a dlhšie pôsobí, tým rýchlejšie a ľahšie preležanina vzniká. Existujú vždy individuálne rozdiely. U niektorých pacientov vznikajú dekubity rýchlejšie, u iných pomalšie. Niekedy stačí malý tlak a preležanina rýchlo progreduje. Čím tvrdší podklad, tým väčší tlak, tým vyššie riziko vzniku preležaniny. Preležanina sa výrazne zhoršuje a komplikuje kontaktom poškodenej kože s potom, močom, alebo stolicou. Toto nebezpečenstvo u starých a dlhodobo imobilizovaných pacientov netreba nikdy podceňovať.
Dekubity majú niekoľko stupňov.
V prvom stupni je to začervenanie kože. Pri druhom stupni sa začínajú tvoriť pľuzgiere a povrchový defekt kože. Tretí stupeň už predstavuje hlboký a komplikovaný dekubit. Dekubit siaha hlboko do tkaniva a až do svalov. Pri štvrtom stupni preležaniny dochádza k tomu, že dekubit zasahuje až na povrch kosti. Tento stav už bezprostredne ohrozuje zdravie a život pacienta. Predstavuje veľmi závažný a negatívny faktor pre jeho ďalšiu liečbu a prognózu.
Protidekubitálne opatrenia sú alfou a omegou starostlivosti o imobilných pacientov.
Cieľom je zníženie a minimalizovanie tlaku a maximálne skrátenie jeho pôsobenia. Tento cieľ sa dosahuje použitím špeciálnych antidekubitálnych matracov, pravidelným polohovaním a mobilizovaním pacienta. Polohu je treba meniť približne každé dve hodiny. Najväčší pozor treba dávať na kostné výčnelky, ktoré môžu komunikovať s podložkou. Päty a členky by sa nemali dotýkať podložky. Koža musí byť udržiavaná v čistote a hygiene. Mala by byť pravidelne ošetrovaná a masírovaná. Nesmie byť nikdy vlhká, musí byť pravidelne natieraná nedráždivým krémom.
Liečba dekubitov je dlhá, nákladná a komplikovaná.
Preto treba venovať takú pozornosť prevencii a predchádzať ich vznikom. Rana musí byť pravidelne ošetrovaná a čistená. Krytá obväzom a chránená pred vstupom vonkajšej infekcie. Liečba dekubitov je odborná a systematická. Vyžaduje spoluprácu kožného lekára a chirurga. Hlboké a závažné dekubity vyžadujú pravidelné chirurgické ošetrenie. Chirurgicky sa musí odstrániť odumreté tkanivo. Niekedy si liečba vyžaduje i následné plastické zásahy. Liečba dekubitov je namáhavá odborná i ošetrovateľská úloha. Vyžaduje veľa času, trpezlivosti a námahy. Výsledky často nie sú úmerné vynaloženej námahe a vynaloženým prostriedkom. Preležaniny sú nepríjemná a obávaná zdravotná komplikácia.
