Ako riešiť nespavosť
Nespavosť nie je samostatná choroba, no veľmi nepríjemný zdravotný problém.
Nespavosť nie je choroba, ale príznak. Nespavosť môže byť krátkodobá, teda prechodná. Nespavosť môže byť i dlhodobá a chronická. Krátkodobá nespavosť je bežný zdravotný problém, ktorý sa môže prejaviť najčastejšie v stresovom období. Stres je častou príčinou krátkodobých porúch spánku. Môže byť spôsobený zmenou prostredia, zmenou životných návykov, alebo ochorením. Býva spôsobený nadmernou záťažou, silným vnútorným napätím, alebo potenciálnym ohrozením sociálneho statusu.Trvá krátky čas a elimináciou vyvolávajúcich faktorov sa postupne stráca.
Chronická nespavosť je dlhodobý zdravotný problém.
Vyskytuje sa pomerne často. Veľa pacientov prichádza do ambulancií lekárov s chronickými spánkovými problémami. Štatistiky hovoria, že až 15 % dospelej populácie trpí nespavosťou. U detí je pomerne vzácna. Vekom sa jej výskyt zvyšuje. Objavuje sa už v mladosti a v produktívnom veku. Poruchy spánku sú častejšie u žien ako u mužov. V priebehu starnutia sa problémy so spánkom stávajú čoraz častejšími. Väčšina seniorov nad 70 rokov má menšie, či väčšie problémy so spánkom.
Porucha spánku sa najčastejšie prejavuje sťaženým zaspávaním, alebo sťaženým udržovaním spánku.
Zlá kvalita spánku, predčasné zobudenie, problémy so zaspávaním, či pocit nedostatočného zotavenia po zobudení sú najčastejšími ťažkosťami. Povrchný, nepokojný a prerušovaný spánok je vyčerpávajúci zdravotný problém. Predovšetkým, ak trvá dlhšie. Pacient nevie zaspať, zostáva dlho v bdelom stave. Čas plynie pomaly a noc je tak nekonečná. Postupne prichádza strach a úzkosť z prichádzajúcej noci. Pacient vie, čo ho čaká. Hodiny a hodiny bez spánku. Nepomáhajú zmeny polohy, ani veľkosť, či kvalita postele a matracov. Nespavosť sa stáva prízrakom.
Poruchy spánku sú väčšinou psychického pôvodu.
Na tom sa môže podieľať celá rada faktorov. Chronický stres, zlá spánková hygiena, alebo zvýšená bdelosť. Nespavosť sprevádza mnoho psychických ochorení. Sprevádza mnohé afektívne a neurotické afektívne poruchy. Mnohé ochorenia bývajú spojené s nespavosťou. Cieľom komplexnej liečby je okrem liečby základného ochorenia i sanácia spánku. Naopak, lepší a kvalitnejší spánok je predpokladom zlepšenia základného ochorenia.
Sekundárna nespavosť vzniká ako sprievodný jav pri inom základnom ochorení.
Zapríčiňuje približne 40 % všetkých nespavostí. Vyskytuje sa pri depresii, alebo úzkostných stavoch. Vzniká ako následok závislostí. Kofeinizmu, alebo abúzu alkoholu. Vzniká pri poruchách príjmu potravy a pri niektorých endokrinných ochoreniach. Lekár pri diagnostike týchto ochorení by mal venovať pozornosť i hodnoteniu spánkových parametrov. Porucha spánku môže výrazne komplikovať liečbu a negatívne ovplyvniť prognózu ochorenia.
Nespavosť komplikuje život !
Ľudia trpiaci nespavosťou sú nervózni, podráždení, unavení a depresívni. Ich telesná i duševná výkonnosť klesá. Strácajú radosť zo života. Kvalita ich života klesá. Spánok jednoducho chýba. Pacienti trpiaci nespavosťou sú ohozenými kandidátmi na vznik niektorej psychickej choroby. Majú často konflikty s okolím. Nízky prah dráždivosti. Rýchlo sa unavia a ľahko strácajú silu a energiu. Nespavosť si vyžaduje dôkladnú diagnostiku a následnú liečbu. Liečba je dlhodobá a systematická. Trvá pomerne dlho a vyžaduje si dobrú spoluprácu lekára a pacienta.
