Čo je stres?
Stres postihuje dnes prakticky každého.
Poznáme rizikové skupiny. Advokáti, podnikatelia, lekári, či vedúci pracovníci. Toto pravidlo iste platí, ale stres postihuje i iné skupiny ľudí. Tam, kde by sme to nepredpokladali. Napríklad dôchodcov, ženy v domácnosti, študentov, či vojakov z povolania.
Stres je vo svojej podstate buď pozitívny, alebo negatívny.
Väčšinou predstavujeme pod pojmom stres jeho negatívnu stránku. Nemusí byť nevyhnutne len negatívny. V rozumnej miere môže pomôcť človeku dosiahnuť jeho ciele. V tomto prípade môže motivovať a pozitívne stimulovať. Stres nie je strach, ani úzkosť. Nemusí byť priamou príčinou ochorenia, no môže na ochorení podieľať. Ak sa pokúsime presne definovať obsah slova stres, tak sa dostaneme od anglického originálu stress až k francúzskemu výrazu estrecier, ktoré je odvodené od latinského strictus. To vo voľnom preklade znamená stláčať, alebo uťahovať. Obsahom pojmu stres znamená byť pod tlakom. Byť vystavený tlaku, alebo vonkajším silám. Chápe sa to niekedy ako úzkosť, či tieseň. Spomenuli sme i pozitívny aspekt stresu. Vo väčšine prípadov máme na mysli negatívnu stránku stresu. Myslíme na stres, ktorý spôsobuje únavu, vyčerpanie, telesné a duševné utrpenie. Stres v tomto pohľade je niečo negatívne a nebezpečné.
Prvou základnou zložkou stresu sú faktory a činitele, ktoré ho vyvolávajú.
Môžu byť rozdielne v závislosti od každého jednotlivého človeka. Prostredia v ktorom žije. Od vonkajších okolností. Napríklad hádka s partnerom, nástup do nového zamestnania, odchod do dôchodku, či sťahovanie do iného mesta. Niekedy stačí zápcha na diaľnici..
Druhou zložkou je spôsob, ako na stres reagujeme.
Býva veľmi rozdielny a individuálny. Niekto na hádku s partnerom reaguje spôsobom, ktorý tvrdo a vyčerpávajúco vplýva na jeho nervový systém a psychickú rovnováhu. Druhý to prežíva ľahšie a nemá taký problém. Nevyvedie ho z pokoja a miery. Existujú veľké individuálne rozdiely. Z Vychádza nám dôležitý fakt. Ak chceme stres zvládnuť, tak musíme zredukovať množstvo úloh a problémov na mieru, ktorú dokážeme reálne zvládnuť. Ďalší kľúčový fakt. Ak problémy a záťaž predstavujú nadmerné bremeno, tak stačí i malá prekážka a vyvolá úzkosť a depresiu. Predovšetkým vtedy , ak o sebe vieme, že sme citovo a osobnostne labilní a nevieme vyrovnať ani s malým problémom. Môžeme zlyhávať i v bežných životných situáciách. Následne sa dostávať do stavov beznádeje a depresie. Z toho vyplýva záver, že riešenie spočíva jednak v eliminácii a zmiernení stresu, ale i vo výchove a podpore jednotlivca pri jeho zvládaní. Tieto dva procesy spolu úzko súvisia. Stresu sa treba vyhýbať, no treba sa ho naučiť i zvládať.
