Duševné zdravie a stres
Duševné zdravie a stres sú takmer spojené nádoby.
Stres sprevádza množstvo duševných reakcií. Prejavujú sa individuálne, čo sa týka formy a intenzity. Skúsme rozobrať tie najčastejšie a najtypickejšie. Na prvom mieste treba spomenúť depresiu. Depresii sa podrobne a venujeme v samostatnej kapitole DEPRESIA. Nebudeme na tomto mieste rozoberať podrobné charakteristiky depresie. Zameriame sa na fakt, že depresia je jedným z najčastejších dôsledkov a následkov stresu. Pokiaľ prejde depresia všetkými svojimi fázami a dostane sa do štádia ťažkej depresie začína byť vážnym a nebezpečným stavom. Nemusí byť vždy spôsobená len stresovými faktormi, ale stres je veľmi častým faktorom pri vzniku depresie. Toto ochorenie si vždy vyžaduje pozornosť, presnú diagnostiku a správnu odbornú liečbu.
Stres je často sprevádzaný pocitmi úzkosti.
Tie pramenia väčšinou z negatívnych myšlienok a negatívnych pocitov. Sú spojené s nervozitou, pocitmi strachu a obáv. Obáv z budúcnosti, či rôznych katastrofických scenárov. Práve pocity strachu a úzkosti patria k jeho najhorším psychologickým prejavom. Výrazná úzkosť je závažná neuróza, ktorá si vyžaduje odbornú pomoc a liečbu.
V myšlienkovej a intelektuálnej oblasti vyvoláva stres negatívne sprievodné javy.
Dochádza k zníženiu intelektuálnej a mozgovej kapacity a výkonnosti. Klesá koncentrácia a pozornosť. Stresovaný človek sa nevie sústrediť na prácu, rýchlo stráca pozornosť a ľahko sa dokáže rozptýliť. Zhoršuje sa krátkodobá i dlhodobá pamäť, informácie sa rýchlo strácajú. Klesá schopnosť logicky spájať a sumarizovať informácie a poznatky. Mení sa jeho schopnosť reagovať na náhle zmeny a situácie. Reaguje nepredvídane, neracionálne, často nevysvetliteľne. Schopnosť rýchleho, pohotového a racionálneho rozhodovania sa zhoršuje. Tento fakt je výrazný u manažérov, riaditeľov a riadiacich pracovníkov. Vznikajú chyby a omyly, či už z premeškania, alebo následkom chybných rozhodnutí. Problémy a ťažkosti sa kopia. Myslenie je zhoršené a oslabené. Logické myslenie dostáva trhliny, strácajú sa logické vzorce a schopnosť analýzy sa zhoršuje.
Ani citová oblasť neostáva ušetrená.
Stresovaný človek je nervózny, podráždený a zle naladený. Nevie odpočívať, nervy sú stále napäté. Reaguje podráždene, stráca pocit trpezlivosti. Stráca schopnosť tolerancie a nadhľadu. Nevie sa ovládať, stráca kontrolu nad sebou a nad určitými situáciami. Stáva sa konfliktným a náladovým elementom pre svoje okolie. Dostavujú sa pocity znechutenia a dezilúzií. Vytvárajú sa pocity menejcennosti.
Následky chronického stresu sa prejavujú i v spoločenských vzťahoch.
Stresovaný človek má málo energie, začína sa vyhýbať práci. Pije veľa kávy a fajčí veľa cigariet. Objavuje sa náchylnosť k alkoholu. Pri ťažších stavoch sa začnú prejavovať tiky a poruchy reči. Zhoršuje sa schopnosť vyjadrovania a schopnosť komunikácie. Nespavosť je častým sprievodným javom. Častou a závažnou duševnou reakciou na stres je frustrácia. Prejavuje sa silnou podráždenosťou. Frustrácia sa nepríjemne dotýka okolia stresovaného človeka. Trpia blízki ľudia, rodina a spolupracovníci. Odborníci často popisujú súvislosť medzi frustráciou a agresivitou. Frustrácia je jednou z častých príčin agresívneho správania.
