Ako reagujeme na stres ?
Takmer každý živý tvor na našej planéte má vytvorený svoj poplašný a varovný systém.
Zoberme si príklad z prírody. Všimli sme si ako reagujú zvieratá na blížiace nebezpečenstvo ? Ako reagujú na príchod búrky? Majú v sebe varovný systém, ktorý reaguje na vplyvy a zmeny okolia. Reaguje na všetky potenciálne riziká a ohrozenia. Varovný systém vznikol dlhým a zložitým vývojom a u každého živočícha dosahuje určitý stupeň a kvalitu. Tá je rozdielna v závislosti od dokonalosti vývojového stupňa organizmu. Zviera reaguje vždy určitou reakciou. Napríklad útekom, či prípravou na hroziacu konfrontáciu. Napríklad pes sa zježí, vycerí zuby, stiahne chvost a vydáva zlovestné zvuky. Pripravuje sa na boj s protivníkom. Alebo sa dá na útek, keď je protivník príliš silný a nad jeho sily. Jednoducho reaguje na stres. Reaguje na základe svojho poplašného systému. Snaží sa zachrániť.
Skúsme hľadať paralelu u človeka.
Reaguje určitým typickým spôsobom, ktorý ma svoju telesnú, hormonálnu a biochemickú podstatu. Reaguje zvýšenou produkciou stresových hormónov. Reaguje zrýchlením krvného obehu a zrýchleným dychom. Zvyšuje sa hladina krvného cukru, aktivizuje sa zrážavosť krvi. Aktivizujú sa zmyslové orgány, predovšetkým zrak a sluch. Reflexne sa utlmuje činnosť niektorých telesných funkcií. Funkcií, ktoré v danom momente nie sú prioritné. Spomaľuje sa činnosť žalúdka, alebo močových orgánov. Reakcie sa v zásade nelíšia od reakcií zvierat. Varovné signály, ktoré prichádzajú do mozgu sa dostávajú do jednej jeho štruktúry, ktorá sa nazýva hypotalamus. Z hypotalamu sa prenášajú signály do celého tela prostredníctvom hormonálneho systému. Ten sprostredkuje reakciu a odpoveď organizmu.
Hormóny, ktoré to sprostredkujú sa nazývajú adrenalín a noradrenalín.
Tieto názvy sú pomerne známe. Hlavne adrenalín je slovo, ktoré často počujeme a používame v bežnej komunikácii.. Napríklad v súvislosti s takzvanými adrenalínovými športmi, či v normálnom živote, keď sa ponáhľame na diaľnici, alebo si práve spomenieme, že za päť minút máme byť na opačnom konci mesta, kde majú tam byť všetci nadriadení.. Nie sú to ale len adrenalín a noradrenalín, ale i iné hormóny. Dôležitú úlohu zohrávajú hormóny kôry nadobličiek, hormón kortizol, ktorý má v organizme za úlohou sprostredkovanie mnohých biochemických procesov a ovplyvňuje mnohé telesné funkcie. Dôležité hormóny sú produkované štítnou žľazou. Zasahujú do metabolizmu človeka a sprostredkujú metabolické reakcie na stresové faktory.
Ide o komplexný, navzájom súvisiaci systém reakcií a pochodov, ktoré majú za cieľ pripraviť organizmus na konfrontáciu so stresovým faktorom a umožňujú mu efektívne a adekvátne reagovať.
Príroda veľmi dômyselne a dokonale vytvorila tento systém, aby človek vedel reagovať a odolávať stresovým situáciám. Aby dokázal prežiť. Na rozdiel od zvierat, ktoré reagujú len na reálne a aktuálne nebezpečenstvo. Napríklad mačka na príchod psa, či antilopa na príchod leva. V prípade človeka je to komplikovanejšie. Človek môže vďaka druhej signálnej sústave, rozumu a podvedomiu reagovať i na nebezpečenstvo, ktoré v danej chvíli nie je aktuálne a ešte reálne nevzniklo. Prípadne ani vôbec nemusí reálne vzniknúť. Napríklad zamestnanec sa obáva, aby neprišiel budúci rok o prácu, keď sa vymení vedenie firmy, alebo či za desať rokov bude vedieť splácať úver pri rýchlej inflácii.. Organizmus a varovný systém spúšťa pohotovo poplašnú reakciu.
