Pohľad na stres
Je stres vždy negatívny?
Má i svoje kladné stránky? Skúsme to vidieť z inej strany. Nemusí vždy byť len negatívny. Primerané a rozumné množstvo stresu je prospešné a neškodí zdraviu. Rozumná miera stresu nás aktivizuje a motivuje. Pomáha nám dosiahnuť ciele a splniť úlohy. Môže byť určitou motiváciou.
Úplná absencia stresu znamená stratu aktivity, motivácie a nečinnosť.
Keď máme svoje ciele a plánujeme nové projekty, potrebujeme určitú dávku stresu, ktorý pôsobí ako stimul. Dodáva nám energiu, odvahu a aktivitu. Umožní nám dosahovať stanovené ciele. Pozor, aby jeho miera nepresiahla hranicu, keď začína pôsobiť negatívne. Nasleduje opačný efekt, nasleduje zníženie výkonu.
Aké je poučenie?
Úplná neprítomnosť stresu znamená stratu motivácie, stratu stimulov a stratu aktivity. Znamená nízky výkon. Ak je stres primeraný, znamená motiváciu a aktivitu. Tie prinášajú so sebou pocit spokojnosti. Prinášajú dobrý výkon a dosahovanie stanovených cieľov. Ak je neprimeraný, vtedy znamená stupňovanie záťaže a zvýšený tlak. Výkonnosť je zachovaná, ale má stagnujúcu, alebo klesajúcu tendenciu. Pocit spokojnosti má klesajúci charakter. Nadmerný stres znamená nízky výkon spojený s úzkosťou a depresiou. Výkonnosť je slabá, pocity skôr pesimistické.
Na základe toho môžeme typologicky rozdeliť ľudí na tých, ktorí majú nízku úroveň stresu.
Sú to ľudia pokojní, neambiciózni, držiaci sa v úzadí. Nerozhodní a ľudia, ktorí sa vyhýbajú riziku. Nevyhľadávajú nové výzvy, nemajú vysoké ciele. Nie sú príliš aktívni, ani snaživí. Plávajú po prúde. Boja sa zmien, vyhľadávajú pokoj a istotu. Nedosahujú vysoké ciele, výkonnosť nie je vysoká. Nevyužívajú svoje možnosti. Výhodou je, že podstatne menej trpia niektorými ochoreniami, ako je srdcový infarkt, vysoký krvný tlak, či vredy žalúdka .
Druhá skupina ľudí predstavuje ich opačný obraz.
Sú to ľudia aktívni, podnikaví a iniciatívni. Ľudia, ktorí majú smelé ciele a neboja sa prekážok a problémov. Majú veľa práce. Sú netrpezliví, často podráždení a nervózni. Majú problém s časom a nestíhajú veci. Ich časový manažment je napätý. Snažia sa veľa stihnúť, žijú rýchlo až hekticky. Títo ľudia viac trpia vyššie spomenutými ochoreniami ako prvá skupina. Sú vážnymi kandidátmi ochorení srdca a ciev, žalúdočných a tráviacich problémov. Oveľa častejšie bojujú s bolesťami hlavy a svalstva. Mávajú depresie a poruchy spánku. Mnohí končia u lekára, alebo v nemocnici. Všetci títo ľudia by si mali urobiť poriadok v prioritách a mali by hľadať vnútorný pokoj. Mali by sa naučiť oddychovať a relaxovať. Je to predovšetkým rozhodnutie. Je to individuálne rozhodnutie. Zmeniť veci okolo seba. Zmeniť svoje zaužívané návyky a zmeniť svoj životný štýl.
Aký je záver?
Zjednodušene povedané, nájdenie rovnováhy medzi nedostatkom a prebytkom stresu.
Nájdenie rozumnej, strednej cesty. To je správna cesta. Rozumná rovnováha, ktorá nám pomáha dosahovať smelé ciele, ale zároveň nespôsobuje opotrebovanie a vyčerpanie organizmu. Rozumná rovnováha, aby sa mohol tešiť z dosiahnutých cieľov a plodov svojej práce.
