Prevencia pádov
Pády predstavujú jeden z najzávažnejších rizikových faktorov, ktoré ohrozujú seniorov.
Nebezpečenstvo pádov s vekom rýchlo stúpa. Má to jednoduché a logické vysvetlenie. Starší človek má oslabené senzorické funkcie. Predovšetkým zrak. Hybnosť tela a mobilita organizmu sa oslabujú. Väčšina seniorov užíva lieky. Lieky významne ovplyvňujú zdravotný stav, koncentráciu i celkovú rovnováhu.
Seniori často padajú.
Oveľa častejšie, ako mladí ľudia. Následky bývajú rôzne. Od nezávažných odrenín až po komplikované zlomeniny. Veľká časť seniorov trpí osteporózou. Ohrozenie vznikom patologickej zlomeniny u nich významne rastie. Stačí drobný úraz a následkom je komplikovaná zlomenina. Zlomenina bedrovej kosti, niektorých častí ruky, či zlomenina stavcov. Úrazy hlavy predstavujú zvlášť rizikovú formu úrazu.
Starnutie je spojené s postupnými zdravotnými, sociálnymi i psychologickými zmenami.
Starý človek predstavuje ohrozeného a rizikového jedinca. Riziko pádov predstavuje jedno z najvážnejších rizík. Pád môže pre starého a chorého človeka predstavovať bezprostredné ohrozenie zdravia a života. Pád a následná zlomenina znamenajú v mnohých prípadoch imobilizáciu. Minimálne väčšie, či menšie obmedzenie pohybu a hybnosti.
Imobilizácia a strata hybnosti prestavujú pre každého seniora veľmi rizikovú situáciu.
Pády seniorov sú na dennom poriadku. Pády v domácom prostredí, pády na uliciach, či pády v sociálnych a zdravotných zariadeniach. Odborníci udávajú, že takmer 50% ľudí vo veku nad 75 rokov utrpí v priebehu jedného roka nejakú formu pádu. To je alarmujúce číslo. Následky nesmierne. Zdravotné i ekonomické. To všetko podčiarkuje význam prevencie pádov v živote seniora.
Pád vzniká v prípade, ak mechanizmy udržujúce rovnováhu tela nedokážu pohotovo korigovať rýchlu zmenu polohy ťažiska.
To je jedna z definícií pádu. Jednotná definícia, na ktorej by panovala všeobecná zhoda, doteraz neexistuje. Pádom človek neplánovane padá na zem, alebo inú podložku. Príčinou pádu býva zakopnutie, pošmyknutie, či zlyhanie podporných pomôcok / palica, barle../. Príčinou môže byť i náhla strata rovnováhy, náhlou mdlobou, či náhlou nevoľnosťou. Následkom záchvatu, prípadne dehydratáciou. Negatívnu úlohu môžu zohrávať i lieky, prípadne konzumácia alkoholu.
Cieľom prevencie je minimalizovať riziko pádov.
Zároveň by nemala byť obmedzená mobilita a sebestačnosť seniora. Prevencia začína jednoduchou edukáciou. Senior by mal poznať riziká a následky možných pádov. Senior by sa mal udržovať v čo najlepšej fyzickej kondícii. Pravidelný pohyb a udržanie dostatočnej svalovej a kĺbovej pohyblivosti pomáha seniorovi predchádzať nielen pádom, ale pomáha i znižovať riziká ich následkov. Senior by mal byť aktívny. Čo najdlhšie. Telesne i duševne. Udržovať sa v kondícii. Sekundárna prevencia je včasné odhaľovanie porúch zraku a sluchu. Dôsledná liečba pridružených ochorení ako sú napríklad cukrovka, hypertenzia, alebo Parkinsonova choroba. Včasné používanie oporných, rehabilitačných a kompenzačných pomôcok môže ušetriť seniorovi mnohé nepríjemné zdravotné komplikácie. V prvom rade pády !
Pády sú najčastejšie a najrizikovejšie mimoriadne situácie v živote seniorov.
So všetkými dôsledkami. Pády prichádzajú nečakane. Senior býva zaskočený. Rýchlo sa mení jeho životná situácia. Zdravotná i sociálna. Pád znamená nečakanú zdravotnú komplikáciu a náhlu zmenu zdravotného stavu. Zlomeniny si vyžadujú liečbu. Ambulantnú, ústavnú a v mnohých prípadoch i operačnú. Kvalita života sa mení. Zvyšuje sa odkázanosť seniora. Obmedzená pohyblivosť i hybnosť, bolesti a odkázanosť stavajú seniora do novej, predtým často nepoznanej situácie. Liečba následkov pádu môže byť dlhá a namáhavá. Pre seniora i pre jeho okolie. Prevencia pádov predstavuje dôležitú oblasť zdravotnej politiky.
