Životné ciele
Nebojme sa našich cieľov !
Dávajme si rozumné a odvážne ciele. Nebojme sa námahy, zabudnime na pohodlie. Nejde o nič menej ako o nás. Práve pohodlie, lenivosť a zabehané stereotypy sú najväčšími prekážkami pri napĺňaní cieľov. Mnohí preto stroskotajú.
Realizácia a dosahovanie cieľov často znamená vzdať sa pohodlia.
Vzdať sa iných činností. Urobiť si v hlave a živote poriadok. Toho sa mnohí boja a podvedome sa tomu vyhýbajú. Hľadajú výhovorky. Vyčkávajú. Váhajú. Čakajú na vhodný a správny čas. Nepríde. Prečo? Lebo ten správny čas je tu v každej chvíli, teda i práve teraz. Realizácia plánov znamená prácu, námahu a často i odriekanie.
Realizácia plánov znamená vnútornú disciplínu.
Človek je od prírody lenivý a pohodlný. Má tendenciu žiť po starom. Vracať sa k tomu zabehanému, osvedčenému. Staré, zabehané cestičky sú vždy ľahšie. Nevyžadujú toľko energie. To zvádza.. Správny cieľ musí byť jasný, zrozumiteľný a merateľný. Teda nič nejasné a imaginárne. Správny cieľ musí byť v každej fáze kontrolovateľný. V každej fáze jeho plnenie musíme vedieť, kde sa nachádzame.
Cieľ má byť rozumný a reálny !
Inak sa zmení na bláznovstvo a absurditu. Napríklad. Ak si dá 65 ročný dôchodca cieľ, že sa stane majstrom sveta v plávaní, všetkým je jasné, že nehovoríme o rozumnom a reálnom cieli, ale o duševnej úchylke.. Nič to nemení na veci, že cieľ má byť rozumný, ale i motivujúci. Ak by bol ľahko dosiahnuteľný, stráca zmysel. Nemotivuje a neposúva dopredu. Napríklad. Ak si dám za cieľ schudnúť za rok pol kila, alebo schudnúť 2 kilá za desať rokov, tak nehovoríme o žiadnom cieli.. Cieľ musí mať svoje parametre. Musí nás dostať do pohybu. Musí nás motivovať. Plnenie cieľov musí prinášať radosť a uspokojenie. Dobrý pocit zo seba samého.
