Pohodlie ako brzda
Pohodlnosť je skoro ako vrodený inštinkt.
Každý z nás má sklon k pohodlnosti. Niečo ako prirodzená ľudská vlastnosť a obranný mechanizmus. Akosi podvedome sa snažíme držať vychodených chodníkov. Je to ľahšie a menej nebezpečné. Námaha nehrozí. Alebo aspoň podstatne menej námahy.
Pohodlie nás postupne invalidizuje.
Zbavuje nás motivácie a aktivity. Naše postavenie v spoločnosti klesá. Nielen v práci.. Aj v spoločenských a partnerských vzťahoch. Pohodlní ľudia nie sú práve tí praví partneri pre život. Pohodlnosť bráni kráčať vpred.. Bráni objavovať nové možnosti.
Pohodlnosť je ako pevný a rýchloschnúci betón.
Pohodlný človek si rýchlo a ľahko zvyká na svoje pohodlie. Pohodlný človek sa časom vyrovnáva so svojou pozíciou. Negativizuje a relativizuje úspechy iných ľudí. Spochybňuje hodnoty. Postupne sa vzdáva svojich cieľov. Uspokojuje sa s realitou. Nemá plány do budúcnosti. V zásade žije zo dňa na deň, z roka na rok. Len žiadna námaha! Také je krédo. Vyhýba sa námahe a odporu. Cesta najmenšieho odporu je tá najlepšia.
Pohodlie je cesta k problémom.
Pohodlie diskvalifikuje. Prednosť dostávajú schopnejší, aktívnejší a usilovnejší. Pribúdajúcim vekom sa tento trend prehlbuje. Pohodlných ľudí je veľa. Nie je o nich záujem. Pozícia sa stále zhoršuje a komplikuje.. Spoliehať sa na spravodlivosť a šťastie nemá význam. Problém nie je v nedostatku šťastia a príležitostí. Problém je vo vlastnej pohodlnosti. Zotrvávanie na tejto pozícii je luxus, ktorý si málokto môže dovoliť.
