Egoizmus
Žijeme v období silného, tvrdého a stále narastajúceho egoizmu.
Dalo by sa dokonca konštatovať, že žijeme éru egoizmu. Egoizmus, alebo sebectvo je bezohľadná účelovosť, teda sebecké a účelové správanie. Stredobodom záujmu som ja sám. Moje výhody, moje postavenie, môj vlastný osobný profit. Tento princíp determinuje moje správanie, rozhodovania a konanie. Myslíme sami na seba. Predovšetkým, hlavne a len ! Vždy ide o mňa v prvom rade. Alebo, len ja som dôležitý. Ja a moje záujmy.
Sebectvo je negácia empatie.
Empatia je veľmi dôležitá pozitívna schopnosť človeka. Egoizmus je protiklad empatie. Empatia je schopnosť vcítiť sa do myslenia iných ľudí. Sebectvo to neguje. Sebectvo je myslenie zamerané na svoju osobu. Všetko ostatné je vedľajšie. Sebecký človek je bezohľadný a cieľavedomý. Cieľavedomý vo svoj vlastný prospech. Sebectvo je v zásade premyslená a racionálna činnosť. Má svoj racionálny a často i hmatateľný cieľ. Je to osobný prospech. Bez ohľadu a straty okolia. Bez ohľadu, aké problémy a straty to prinesie ostatným stranám.
Sebectvo môže mať rôzne formy a prejavy.
Môže sa prejavovať v mnohých oblastiach. V oblastí obchodu a podnikania. V oblasti osobných a pracovných vzťahov. V spoločenských a administratívnych vzťahoch. Ale i v bežnom každodennom živote. Egoizmus má rôzne formy. Od rafinovaných a sofistikovaných foriem až po jednoduché, hrubé a triviálne prejavy. Egoista koná cielene a bez zábran. Prípadne zábrany šikovne a rafinovane zakrýva. Napriek tomu, cieľ a motív sa nemenia. Stále je to bezohľadnosť a osobný prospech.
Egoizmus má často korene vo výchove a prostredí, v ktorom človek vyrastá.
Významnú úlohu zohrávajú vzory. Človek sa detstve a v mladosti formuje pod tlakom vzorov. Pokiaľ sú vzory negatívne, pokiaľ vidí sebectvo vo svojom okolí, tak si postupne osvojuje tieto stereotypy. Začína sa chovať účelovo a prestáva brať ohľady na iných ľudí. Jeho záujmy sú jeho základný argument. Účel začína svätiť prostriedky. Na úkor iných. Sebecký človek je často tvrdohlavý, panovačný, až agresívny. No nie vždy. Svoje sebectvo môže zakrývať i rafinovanosťou a dvojtrvárnosťou.
Dnešná doba priamo, či nepriamo nahráva egoizmu.
Žijeme v období snahy o čo najlepšie spoločenské a ekonomické uplatnenie. Cieľom je dostať sa navrch a žiť hore. Spoločnosť silných a odolných jedincov. To nahráva egoizmu. Väčšinou vyhráva len jeden.. Ktorý ? Schopnejší, múdrejší ? Často vyhráva práve ten tvrdý, rýchly a bezohľadný. Hovorí sa im víťazi. Málokto sa pýta, akými prostriedkami víťazstvo dosiahli. História si pamätá len víťazov. To je veľmi tvrdá a jednoduchá rovnica. Nie je to ospravedlnenie.
