Športové úrazy
Šport a pohybová aktivita sú dôležitou a užitočnou súčasťou nášho života.
Pohyb je dôležitý. Pre zachovania zdravia. Pre zachovanie hybnosti a pohyblivosti nášho organizmu. Ako prevencia civilizačných ochorení. Ako účinný prostriedok na udržanie správnej telesnej hmotnosti a celkovej kondície. To všetko je v úplnom poriadku. Pohybová aktivita je pozitívna činnosť. Prináša so sebou i isté riziká, na ktoré treba pamätať.
Športové úrazy vznikajú ako neželaná zdravotná komplikácia, ktorá vzniká následkom vykonávanej športovej činnosti.
Športové úrazy vznikajú pomerne často. Od ľahších úrazov až po tie ťažšie a komplikovanejšie. Samozrejme, treba odlišovať vrcholový šport od bežnej rekreačnej pohybovej činnosti. Vrcholový šport predstavuje osobitnú kapitolu. Od vrcholového športovca sa očakávajú vrcholové výkony. Tomu zodpovedá i intenzita záťaže. Tá býva v mnohých prípadoch enormná. Téma vrcholového športu predstavuje špecifickú a osobitnú kapitolu. Zostaňme radšej pri zemi.. Venujme sa nám, bežným smrteľníkom. Tým, ktorí sa radi zašportujú a sem-tam ich pritom postihne nejaký zdravotný problém.
Športový úraz je náhle narušenie celistvosti tkanív, ktoré vzniká pôsobením vonkajšej sily pri športovaní.
Toľko hovorí stručná odborná definícia. V skratke, sú to úrazy, ktoré vznikajú v súvislosti so športovou činnosťou. Športový úraz vniká väčšinou náhle a nečakane. V popredí dominujú náhle subjektívne ťažkosti. Bolesť, opuch, náhle zhoršenie a obmedzenie hybnosti. Športový úraz môže vzniknúť rôznym mechanizmom. Natiahnutím, vykĺbením, narazením, či pomliaždením. Vzniká väčšinou náhle, ale môže byť i dôsledkom predchádzajúcich poškodení a zaťažení. Svoju úlohu zohrávajú i sprievodné faktory. Napríklad počasie, mráz, dážď, či zmena nadmorskej výšky. Samozrejme i celkový zdravotný stav. Vyčerpanosť, únava, či momentálna indispozícia.
Mechanizmy športového úrazu môžu byť rôzne.
V praxi dominuje bežné narazenie. Vzniká následkom pôsobenia tupej sily na určitú časť organizmu. Najčastejšie na niektorú časť dolnej, či hornej končatiny. Ale i na hlavu, či hrudník. Najčastejšie vzniká následkom pádov, či nárazov. Narazenie býva v zásade zatvoreným ochorením. Otvorená rana vzniká len zriedka. Postihnutá býva najčastejšie koža a podkožie. V ťažších prípadoch i väzivo a svaly. Môže dôjsť poškodeniu, až roztrhnutiu svalu. Následkom môže byť výrazne zhoršenie hybnosti celej svalovej skupiny a celej končatiny. Častou príčinou sú i vykĺbenia a podvrtnutia. Stačí zlý krok a noha opuchne. Stačí jeden zlý a prudký pohyb a cítime silnú bolesť v ramene.. Pri ťažších úrazoch môže vzniknúť až zlomenina. Napríklad pádom z bicykla, či nárazom neopatrného lyžiara. Športových úrazov štatisticky pribúda. Pribúda žiaľ i komplikovaných úrazov. To je priestor na zamyslenie.
Športovanie s rozumom.
Pri všetkom v živote treba rozmýšľať. Športovanie nie je výnimkou. Treba objektívne zhodnotiť svoje možnosti. Nájsť vhodnú formu. športovej činnosti. Takú, ktorá zodpovedá našim reálnym možnostiam a schopnostiam. Žiadne hrdinstvo, ani hazardovanie nie sú rozumným riešením. Základom je rovnováha medzi záťažou a regeneráciou. To býva niekedy veľmi tenká a zraniteľná hranica. Zdržanlivosť, miernosť a opatrnosť sú namieste. Šport zaťažuje naše svaly, kĺby, chrupavky i väzivá. Vekom všetky tieto štruktúry starnú. Je to normálny fyziologický proces. Ten treba brať do úvahy. Vekom sa mení i celková hybnosť organizmu, stav kĺbových chrupaviek, či elasticita kĺbových štruktúr. Pribúdajúcim vekom riziko vzniku športových úrazov rastie. Klesá i schopnosť prirodzenej regenerácie a hojenia. Pozor na akútne záťaže, ich rýchle striedanie, či dlhodobé chronické a nadmerné zaťažovanie.
