Antibiotická liečba
Kto vo svojom živote neužíval antibiotiká ?
Nech zdvihne ruku ! Myslím, že väčšina rúk zostane dole. Antibiotiká sú lieky ako každé iné. Používať sa majú vtedy, ak je to potrebné. Stojíme hneď pri probléme ! Antibiotiká sa používajú viac a častejšie, ako je v skutočnosti naozaj potrebné. Antibiotiká sa v reálnej zdravotníckej praxi často zneužívajú. Naoko neúmyselne a v dobrej viere. Z pohodlnosti a alibizmu. Niekedy z nekompetentnosti. Používajú sa i vtedy, keď ich používať netreba. Predpisovanie a používanie antibiotík sa stalo v mnohých prípadoch alibizmom. Zo strany lekárov, ktorí si uľahčujú a zjednodušujú život, ale i zo strany pacientov, ktorí namiesto riadneho liečenia chcú rýchlejšie a pohodlnejšie riešenie. Domáhajú sa antibiotík ! A to i niekoľkokrát ročne ! Neindikovane a necielene. Z pohľadu liečby, prakticky zbytočne.
Následkom nadužívania antibiotík narastá ich rezistencia.
Rezistencia znamená, že mikróby prestávajú reagovať na liečbu antibiotikami a stávajú sa voči antibiotiku odolnými. Antibiotiká sa používajú výlučne na liečbu bakteriálnych infekcií. Antibiotiká nedokážu liečiť vírusové infekcie. Preto by žiadna nekomplikovaná chrípka nemala byť liečená antibiotikami. Prax je iná. Dramatické štatistické čísla o predpisovaní antibiotík hovoria sami za seba.
Antibiotiká by mali byť podávané cielene.
Podľa výsledku kultivácie a citlivosti na konkrétne antibiotikum. Taký postup zaručuje cielenú a efektívnu liečbu. Poznáme veľa druhov baktérií. Escherichia coli, Streptococus pyogenes, Staphylococus aureus, Haemophilus influence… A mnoho iných. Poznáme veľa typov infekcií. Respiračné, kožné, močové, alebo tráviace. Z toho vyplýva niekedy zložitý rébus správnej liečby. A nakoniec, poznáme viacero skupín antibiotík. Penicilíny, makrolidy, cefalosporíny, chinolóny, alebo tetracyklíny. Široká škála. Správna liečba závisí od správnej indikácie, citlivosti, ale i skúseností a erudície lekára.
Lekár rozhoduje o nasadení antibiotickej liečby.
Rozhodnutie by malo byť racionálne a efektívne. Nie alibistické a unáhlené. Medicína pozná i situácie, kedy treba antibiotiká použiť naslepo. V prípade akútnych stavov, v prípadoch časovej tiesne, alebo pri závažnej epidemiologickej situácii. Antibiotiká účinkujú tak, že potláčajú rast baktérií, prípadne ich priamo likvidujú. Podľa toho ich rozdeľujeme na bakteriostatické a baktericídne antibiotiká.
Liečba antibiotikami má pevné pravidlá.
Liečba musí byť dostatočne dlhá a pacient musí dostávať adekvátnu dávku antibiotika. Skrátenie, alebo prerušenie liečby, prípadne poddávkovanie pacienta má za následok terapeutické zlyhanie a riziko vzniku rezistencií. Lekár musí indikovať antibiotiká nielen cielene, ale i individuálne. Komplexný pohľad na ochorenie a pacienta je nevyhnutný. Voľba antibiotika musí brať ohľad na zdravotný stav pacienta, prítomnosť alergií, funkciu pečene a obličiek. Lekár informuje pacienta o potenciálnych nežiadúcich účinkoch. Informuje pacienta o spôsobe a časových intervaloch užívania antibiotík. Pacient prípadný vznik alergických, alebo iných nežiadúcich účinkoch informuje lekára. Antibiotická liečba by mala byť súčasťou komplexnej liečby infekčného ochorenia. Komplexná liečba znamená i kľud na lôžku. Používanie doplnkovej liečby, prípadne iný druh ošetrenia.
