Aerobiológia
Aerobiológia je vedná disciplína, ktorá sa priamo zaoberá ovzduším a jeho zložením.
Ovzdušie priamo súvisí s dýchaním. Dýchame vzduch a malo by nás zaujímať, čo všetko sa v ňom nachádza. Aerobiológia študuje častice, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu. Predovšetkým v dnešnej priemyselnej dobe začína zloženie vzduchu zohrávať stále väčšiu úlohu. Ovzdušie je dnes znečistené a kontaminované. Týka sa to predovšetkým priemyselných krajín a hlavne veľkých mestských aglomerácií.
Častice, ktoré sa nachádzajú vo vdychovanom vzduchu sa nazývajú bioaerosoly.
Aerosol je suspenzia drobných tekutých, či pevných častíc, ktoré sa nachádzajú v plynnom prostredí. Aerosoly môžu byť suché v prípade pevných častíc. To platí v prípade prachu, alebo dymu.. Alebo vlhké, pokiaľ sú častice tekuté. Napríklad hmla, či para. Ich stabilita závisí na veľkosti a špecifickej hmotnosti častíc.
Bioaerosoly môžu mať rôzny pôvod a zloženie.
Základom je ich biologický pôvod. Môže ísť o baktérie, peľové zrná, spóry a ich jednotlivé zložky. Dostávame sa ku koreňu slova aerobiológia. Táto veda skúma pôvod a zdroje bioaerosolov, ich pohyb a uvoľňovanie, ich zloženie a vlastnosti a ich vplyv a pôsobenie na ľudský organizmus. Aerobiológia je dynamický a interdisciplinárny vedný odbor. Spolupracuje s pneumológiou, alergológiou i imunológiou. Význam tohto vedného odboru rastie. Ruka v ruke s tým ako sa zhoršuje stav ovzdušia.
Aerobiológia má dva základné smery.
Prvý sa zameriava na pôvod a prenos infekčných zárodkov. Ten druhý sa zaoberá pôvodom a uložením alergénov. Súvislosť s medicínskymi odbormi je viac ako zrejmá. Predovšetkým s alergológiou a pľúcnym lekárstvom. V prípade alergénov hovoríme o aeroalergénoch. Ich základom sú väčšinou bielkovinové substancie a ich nosiče. Aeroalergény môžeme rozdeľovať podľa ich sezónnosti a pôvodu. Na sezónne a celoročné. Na peľové, plesňové, zvieracie, či hmyzové. Vstupnou cestou autoalergénov sú vo väčšine prípadov dýchacie cesty.
Aerobiológia skúma pôvod, cestu, ich uvoľňovanie a pôsobenie na ľudský organizmus.
Každý bioaerosol musí mať svoj zdroj. Či už kvitnúce stromy, alebo vlhké povrchy. Možností je veľa. Zdroje môžu byť prírodné i priemyselné. Vplyv každého jednotlivého bioaerosolu na ľudský organizmus závisí od jeho množstva, chemického zloženia, či jeho fyzikálnych vlastností. Jednotlivé bioaerosoly môžu navzájom reagovať a vytvárať rôzne interakcie. Rozhoduje zloženie a účinnosť jednotlivých antigénov. Ich schopnosť transportu, disperzie a uvoľňovania. Rovnako ich šírenie v prostredí a depozícia smerom k ľudskému organizmu.
