Sedavý štýl a chrbtica
Ako vyzerá náš život ?
Vo väčšine prípadov väčšina z nás väčšiu časť dňa presedí. V kancelárii za stolom, na sedadle v aute, na gauči pri televízore. Štatistiky hovoria o tretine ľudí, ktorí žijú popísaným spôsobom. Pochybujem o dôveryhodnosti tejto štatistiky. Obávam sa, že tento počet je vyšší. Určite sa zhodneme na tom, že tento počet stále rastie.
Sedavý štýl života znamená stále menej pohybu !
Výťah, auto, výťah, kancelária, výťah, auto, gauč a nakoniec postel. Jednoduchá pyramída. Čo ju charakterizuje ? Minimum pohybu. Náš vlastný pohyb nahradzujú autá, výťahy a eskalátory. Aký orgán je primárne postihnutý ? Chrbát ! Chrbát potrebuje pohyb a zdravé sedenie. Následkom sedavého štýlu života naša chrbtica trpí. Dlhodobo, opakovane a chronicky. Svaly nášho chrbta sa postupne skracujú, oslabujú a atrofujú. Nesprávna poloha chrbtice má za následok pomalé degeneratívne a deformačné zmeny na chrbtici. Tieto zmeny sa ohlasujú postupným vznikom bolestí. Zo začiatku krátkodobými a miernymi bolesťami, ktoré sa ale postupne zhoršujú. Bolesti sa stále častejšie opakujú, mobilita sa obmedzuje, funkcia chrbtice sa zhoršuje. Postupne dochádza k poškodeniu medzistavcových platničiek a ostatných mäkkých štruktúr chrbtice. Zaraďujeme sa do kategórie ľudí, trpiacimi bolesťami chrbtice. Žiadny elitný klub. Skôr veľká skupina ľudí s bolesťami chrbta a abúzom liekov.
Život sa zmenil. Živíme sa sedením.
Fyzickú prácu prevzali za nás z väčšej časti stroje. Nás pripútali k stolom a počítačom. V sedavej polohe.. Ak chceme prežiť, musíme zachrániť našu chrbticu.. ! Samozrejme obrazne, hoci nie ďaleko od reality. Prežitie, znamená i udržanie pracovných schopností a potrebnej výkonnosti. Tým disponuje len relatívne zdravý človek. Taká je úloha dnešnej doby.
Chrbát potrebuje správne a zdravé sedenie !
Ako sedíme ? Skúsme sa zamyslieť. Nebudeme príjemne prekvapení. Náš spôsob sedenia nestojí za veľa. Také sú poznatky. Najhorší spôsob sedenia je náklon dopredu. Táto poloha silno zaťažuje medzistavcové platničky. Lepšia poloha je tá vyrovnaná. Ako najlepšia poloha sa ukazuje záklon 120 stupňov. Väčší záklon by už bol spojený s možným pádom smerom dozadu. Nohy by mali byť položené na zemi a ruky opreté na opierkach. Hlava by mala byť opretá.
Robme si prestávky !
Niekoľkohodinové kontinuálne sedenie bez prestávky je cesta do problémov. Medzi každú začatú hodinu treba zaradiť aspoň krátku niekoľkominútovú prestávku. Ponaťahovať telo, ponaťahovať chrbticu, postaviť sa u urobiť zopár krokov. Venujme tomuto jednoduchému rituálu čas i pozornosť. Nech sa stane niečím, ako naším základným podmieneným reflexom. Skúsme si ho zautomatizovať. Naša chrbtica sa nám poďakuje. Začnime viac chodiť. Miesto výťahu pár schodov. Miesto auta pár krokov peši. Nie je to náročné. Veľa času nestratíme. Je to skôr o prekonaní našej pohodlnosti. Zamyslime sa nad prioritami. Naša chrbtica medzi ne určite patrí.
