Víno a jeho vek
Čím staršie, tým lepšie.
Tentoraz hovoríme o víne.. Stále sa stretávame so všeobecne rozšíreným názorom, že kvalita a hodnota vína stúpa s vekom. Je to stále úplne neprekonaný mýtus. Víno je úžasný a zaujímavý nápoj. Môže sa vyvíjať, zrieť a dospievať niekoľko rokov, až desaťročí. Jeho dlhé skladovanie a archivovanie je skôr výnimka.
Drvivá väčšina vín sa vypije v mladom veku.
Bielych, červených i ružových vín. Ich prednosťou je čerstvosť a sviežosť. Víno sa vypije oveľa skôr, ako dosiahne svoj zenit. Hlad a dopyt po dobrom novom víne rýchlo vyprázdňuje sklady. Menšia časť vína má odlišný osud. Táto časť sa vyhne rýchlej konzumácii. Zloženie vína je základom jeho chuti.
Víno potrebuje čas, aby sa všetky jeho prvky, primárna aróma z hrozna, sekundárna aróma z kvasenia, ako i príchuť dubového dreva spojili do skutočne harmonického celku.
Tým sa vytvára jednoznačná vôňa zrelosti, vytvára sa buket. Geniálny francúzsky vedec a chemik Luis Pasteur objavil úlohu a význam kyslíka pre zrenie vína. Kyslík v nízkom a pomaly pôsobiacom množstve podporuje zrenie vína. V priestore medzi korkovou zátkou a vínom v hrdle fľaše sa nachádza dostatočné množstvo kyslíka, aby sa dosiahol správny a sústavný proces starnutia. Prítomnosť kyslíka urýchľuje procesy vo vnútri fľaše. Kyslík vedie jednotlivé súčasti vína k jeho optimálnej zrelosti. Rozdiel je v sudoch a fľašiach. Víno zrejúce v sudoch prijíma kyslík viacerými spôsobmi. Napríklad pri stáčaní, alebo doplňovaní suda. Vo fľaši víno kyslík neprijíma. Naopak, stráca. Zrenie vína závisí od malého množstva kyslíka v priestore medzi korkom a vínom. Víno časom stráca farbu a adstringentnosť, zvyšuje svoju mnohostrannosť a vytvára depot. Ak sa pozeráme víno oproti svetlu, podľa usadenín vieme odhadnúť, o aké staré víno ide. Spomenuli sme slovo zenit vína. V preklade.
Kedy je víno najlepšie ? Kedy dosiahlo svoj zenit ?
Zložitá a kontroverzná otázka. Koľko ľudí, toľko chutí. Koľko ľudí, toľko názorov. Správny okamih pre pitie vína je vecou osobného vkusu a osobných priorít. Niekto obľubuje staré vína, iný dáva prednosť mladým a sviežim náprotivkom.
Trafiť správny moment zenitu vína nie je jednoduché.
Moment dosiahnutia ideálnej akosti je často tvrdý oriešok i pre samotného vinára. Bezpečne však dokáže spoznať, kedy je už víno po zenite a na ústupe. Vtedy stráca chuť i sviežosť, prevládajú kyseliny a triesloviny. Červené víno sa konzervuje pomocou trieslovín, u bieleho vína preberajú túto funkciu kyseliny. Ktorá vína zrejú najlepšie ? Z červených napríklad Bordeaux, Barolo, Cabernet, alebo Shiraz. Z bielych Chardonnnay, Rulandské biele, Ryzling rýnsky, alebo Chablis. Vína môžu zrieť v sudoch, alebo fľašiach mnoho rokov.
Vína zrejú v dubových sudoch.
Kvalitné dubové sudy nie sú žiadny lacný špás. Vyskúšalo sa viacero druhov dreva, ale práve dub dáva ten najlepší výsledok. Najlepší je zrnitý francúzsky dub, alebo americký dub. Dubové sudy dodávajú vínu bohaté príchute i štruktúru. Dobrý dubový sud je zárukou kvality a dobrého zrenia. Skutoční znalci a fajnšmekri vedia obdivovať a oceniť kvalitu a poéziu týchto archívnych mokov. Staré ročníky vína prinášajú so sebou dávku nostalgie a atmosféru odviatych rokov.
