Vinárske krajiny a oblasti
Vinárska geografia je veľká a pestrá.
Víno sa pestuje na všetkých kontinentoch. Výnimkou je zatiaľ len Antarktída. Dokedy..? Nechajme žarty bokom. Víno sa dnes pestuje naozaj v rôznorodých podmienkach. Pestuje sa v rôznorodých krajoch a oblastiach. Vinárska geografia je nielen bohatá, ale i dynamická. Neustále pribúdajú nové vinárske teritóriá. Vinárska geografia sa mení z roka na rok. K tradičným vinárskym krajinám a oblastiam pribúdajú stále nové. S rozličnými podmienkami a s rozličným podnebím. S rozličnou pôdou i novými odrodami.
Tradičné vinárske krajiny sa zvyknú vo vinárskom jazyku označovať ako Starý svet.
Patrí sem Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Nemecko a niektoré iné európske krajiny. Sú to krajiny, kde sa víno pestuje a vyrába už storočia. Pestovanie a výroba vína má v týchto krajinách dlhé a bohaté tradície. Označenie Starý svet schematicky označuje pôvodné tradičné vinárske krajiny.
Nový svet je voľné označenie pre mimoeurópske krajiny, v ktorých sa dnes pestuje a vyrába víno.
V Novom svete začalo pestovanie vína oveľa neskôr. Základy pestovania víno založili v týchto krajinách vinári predovšetkým z Francúzska a Talianska. Našli tu nové, zaujímavé a perspektívne oblasti, kde začali vysádzať vinič a zakladať vinohrady. Vyplatilo sa ! Nový svet obohatil vinársky trh o mnohé krásne, kvalitné a zaujímavé vína i nové odrody. Austrália, Chile, Južná Afrika, Argentína, USA, alebo Nový Zéland sú dnes veľkými producentmi a exportérmi vína. Výber je dnes bohatý a skoro nevyčerpateľný. Vďaka Starému i Novému svetu.
Svetová spotreba vína neustále rastie.
Dopyt po dobrom a kvalitnom víne neutícha. Možnosti sú široké a pestré. Popri tradičných vinárskych oblastiach Starého sveta, ako napríklad Bordeaux, Champagne, Beaujolais, Rioja, Toro, Piemont, Chianti, alebo Franken môžeme objavovať i vinárske oblasti Nového sveta. Ako napríklad Central Valley, Napa Valley, Mendoza, alebo Adelaide Hills. Všetko zaujímavé a originálne destinácie. Každé víno je iné. Iné je Chardonnay z južného Francúzska, iné z čílskeho pobrežia. Možnosti, výber a kombinácie skoro nekonečné. Skutočný raj pre milovníkov a fajšmerkov.
Slovensko je tradičná vinárska krajina.
Môžeme ju smelo a rovnocenne zaradiť do Starého sveta. Pestovanie vína má na Slovensku dlhú a bohatú tradíciu. Slovensko má svoje tradičné vinárske oblasti :
Malokarpatská vinárska oblasť
Nitrianska vinohradnícka oblasť
Južnoslovenská vinárska oblasť
Stredoslovenská vinárska oblasť
Východoslovenská vinárska oblasť
Tokajská vinárska oblasť
Tradičnými centrami sú mestá Pezinok, Modra, Skalica, Topoľčianky, Hlohovec a Nitra.
K tomu treba pripočítať mnohé známe vinárske obce s bohatou vinárskou tradíciou a úspešnou vinárskou prítomnosťou. Spomeniem len niektoré. Šenkvice, Doľany, Rača, Mojmírovce, alebo Veľká Tŕňa. Nech mi odpustia mestá a obce, ktoré som nespomenul. Osobitné miesto zastáva Bratislava.
Bratislava bola tradičným centrom vinárstva.
Tradície Bratislavy siahajú hlboko do histórie. Okrajové oblasti Bratislavy boli tradičnými a uznávanými vinárskymi oblasťami. Bratislava mala stovky tradičných viech, kde sa ponúkalo a predávalo víno z celého Slovenska. Dnes je situácia trochu iná. Pôvodné viechy a vinárstva už väčšinou zanikli. Odvial ich čas. Zostali po nich spomienky, pohľadnice a knihy. Chuť Bratislavčanov na dobré víno zostala. Niektoré tradície sa pomaly obnovujú. Slovensko má tradičné vinárske obce. Je ich naozaj veľa a vyrába sa v nich výborné slovenské víno. Biele, červené i ružové.
