Fibrilácia predsiení
Fibrilácia srdcových predsiení je najčastejšia srdcová arytmia.
Postihuje predovšetkým starších ľudí vo veku nad 60 rokov. Spolu s celkovým starnutím populácie rastie i počet ľudí, trpiacich touto formou srdcovej arytmie. Predsieňová fibrilácia sa zaraďuje medzi takzvané tachyarytmie. Spolu s chronickým srdcovým zlyhávaním a diabetom II.typu sú najrýchlejšie sa šíriacimi ochoreniami v populácii. To podčiarkuje závažnosť ochorenia. Jej rastúci výskyt, potreba dlhodobej liečby, pravidelné kontroly u lekára a riziko potenciálnych komplikácií predstavujú významnú záťaž pre zdravotné systémy jednotlivých krajín. Slovensko nie je výnimkou.
Fibrilácia predsiení je tachyarytmia charakterizovaná nekoordinovanou predsieňovou aktiváciou.
Elektrické impulzy nevysiela iba fyziologický pacemaker, teda sinoatriálny uzol, ale impulzy vychádzajú z rôznych častí srdcových predsiení. Fibrilácia predsiení spomaľuje a zhoršuje prúdenie krvi v cievnom riečisku a tým sa významne zvyšuje riziko vzniku NCMP. Nediagnostikovaná, alebo neliečená fibrilácia predsiení významne zvyšuje riziko vzniku NCMP, alebo chronického srdcového zlyhávania. Výskyt arytmie sa zvyšuje s vekom. Vo veku nad 80 rokov postihuje až 8 % populácie.
Fibrilácia predsiení má viac príčin.
Na prvom mieste vzniká ako následok vysokého tlaku. Príčinou jej vzniku môže byť i ICHS, chlopňová chyba srdca, alebo reumatický zápal. Fibrilácia môže vzniknúť ako následok prekonaného zápalu srdcového svalu, ale i ako následok prekonanej virózy, zápalu pľúc, alebo pľúcnej tromboembólie.
Fibrilácia predsiení má niekoľko klinických foriem.
Najčastejšie ide o chronickú fibriláciu predsiení, ktorá je trvalá a chronická. Rekurentná fibrilácia predsiení je forma arytmie, pri ktorej prichádzajú ataky fibrilácie v epizódach. Podľa časového trvanie týchto epizód hovoríme, buď o paroxyzmálej / ataky trvajú menej ako 48 hodín /, alebo o rekurentnej / ataky trvajú viac ako 7 dní /. O sekundárnej fibrilácii predsiení hovoríme vtedy, ak arytmia vznikne v dôsledku inej príčiny. Ako následok infarktu myokardu, zápalu srdcového svalu, alebo pľúcnej embólie. Fibrilácia predsiení má svoj klinický obraz ! Dominuje búšenie srdca, dýchavica, bolesti na hrudníku, nepravidelný rytmus srdca a celková slabosť. V niektorých prípadoch môže prebiehať i asymptomaticky, teda bez jasných klinických príznakov. Vo väčšine prípadoch výrazná klinická symptomatológia vedie k k urgentnému vyšetreniu a hospitalizácii.
Fibrilácia predsiení si vyžaduje komplexnú a dlhodobú liečbu.
Liečbu pacientov s arytmiou zabezpečujú špecialisti, kardiológovia a internisti. Dominuje konzervatívna lieková liečba antiarytmikami a antikoagulanciami. V indikovaných prípadoch sa používa elektrická kardioverzia. Niektoré závažné formy fibrilácie predsiení si vyžadujú i chirurgickú liečbu, alebo implantáciu kardiostimulátora. Liečba si vyžaduje spoluprácu pacienta a lekára. Liečba je dlhodobá, vo väčšine prípadov doživotná. Cieľom liečby je dlhodobá kompenzácia a stabilizácia pacienta, prevencia pred vznikom NCMP a oddialenie prípadného nástupu chronického zlyhávania srdca.
