Ako diagnostikovať vysoký krvný tlak
Hodnota krvného tlaku sa meria v milimetroch ortuťového stĺpca, v skratke mmHg.
Systolický krvný tlak je tlak vyvolaný sťahom srdcového svalu. Diastolický krvný tlak sa zaznamenáva pri uvoľnení srdcového svalu. Meranie krvného tlaku je možné viacerými spôsobmi. Štandardným a veľmi presným spôsobom je meranie na ramene v ambulancii lekára. Iným spôsobom je použitie digitálneho tlakomeru, najčastejšie na ramene, alebo na zápästí. Treba objektívne povedať, že tento spôsob merania je zaťažený istými odchýlkami, ktoré závisia od typu a kvality tlakomera ako i od spôsobu a kvality merania. Samozrejme, vo veľkej miere od dodržania správneho spôsobu a techniky merania a správnej manipulácie s prístrojom.
Lekári majú k dispozícii i možnosť kontinuálneho 24 hodinového merania takzvaným tlakovým Holterom.
Prístroj sníma a vyhodnocuje hodnotu krvného tlaku počas 24 hodín. Poskytuje pomerne objektívny obraz o hodnotách krvného tlaku v domácom prostredí, ktorý je očistený od vplyvov prostredia ako je ambulancia, nemocnica, alebo osobná prítomnosť lekára. Tieto faktory väčšinou viac, či menej ovplyvňujú hodnotu krvného tlaku. Netreba zabúdať, na výšku krvného tlaku výrazne vplývajú i psychické a meteorologické vplyvy. Rozdielna môže byť výška tlaku počas dňa. Krvný tlak nemusí byť počas dňa rovnaký. Správne meranie by sa malo robiť v tichej miestnosti, po cca 5 minútach sedenia v pokoji, aby sa čo najviac eliminoval psychický stres a fyzická záťaž. Na diagnostiku hypertenzie je potrebné, aby bola nameraná zvýšená hodnota krvného tlaku opakovane, najmenej trikrát počas návštev u lekára. Pri rozhodovaní o liečbe by mal lekár brať vždy do úvahy i ďalšie rizikové faktory, ktoré vplývajú na jeho celkové kardiovaskulárne riziko. Vek pacienta, pohlavie, dedičnosť, telesnú hmotnosť , výšku cukru a cholesterolu v krvi a fajčenie.
Hypertenziu rozdeľujeme :
1. Primárnu , alebo esenciálnu .
Nevieme príčinu presne určiť, výraznú úlohu zohráva genetická predispozícia, tvorí až 90 % všetkých hypertenzií.
2. Sekundárnu hypertenziu.
Vzniká pri ochorení obličiek, pri hormonálnych poruchách, pri dlhodobom používaní niektorých liekov, počas tehotenstva, pri poruchách centrálneho nervového systému. Tvorí len asi 10 % všetkých hypertenzií.
V klinickej praxi vo výraznej miere prevažuje primárna hypertenzia.
Pri jej diagnostike je veľmi dôležité práve vylúčiť prítomnosť sekundárnej hypertenzie. Prvý krok by teda mal byť vylúčenie obličkových, hormonálnych, alebo liekových vplyvov. Až po ich vylúčení môžeme určiť diagnózu, ktorou je primárna hypertenzia.
Vysoký krvný tlak je výrazným rizikom pre vznik srdcovocievnych komplikácií.
Nepoznaný, neliečený, alebo neefektívne liečený vysoký krvný tlak môže viesť k vzniku ICHS, chronického srdcového zlyhávania. Môže viesť k vzniku mnohých závažných srdcových arytmií. Najčastejšie je to chronická fibrilácia srdcových predsiení. Následkom vysokého krvného tlaku dochádza k vzniku náhlych cievnych mozgových príhod, či už z nedokrvenia, alebo následkom krvácania do mozgu. Vplyvom vysokého krvného tlaku môže prísť k zhoršovaniu funkcie obličiek, dokonca až k ich zlyhaniu. V praxi sa často stretávame so závažným poškodením očí a zraku , ktoré vznikajú pôsobením vysokého krvného tlaku.
