Osamelosť

Žijeme rýchly život.

Času je málo, povinností veľa. Priestor a čas na stretnutia a komunikáciu s priateľmi a blízkymi sa zmenšuje. Výsledok ? Stále viac ľudí trpí pocitom osamelosti a izolácie.

Osamelosť sa stáva fenoménom našej doby.

Vedci dokázali, že škodlivosť tohto fenoménu nie je primárne v reálnom obmedzení  sociálnych a spoločenských kontaktov, ale oveľa viac a výraznejšie v subjektívnom prežívaní osamelého človeka.

Osamelý človek trpí pocitom samoty a vylúčenia.

Tieto pocity môžu mať reálny základ, ale môžu byť následkom negatívnej autosugescie. Môže mať paradoxne okolo sebe spoločnosť a ľudí a napriek tomu  podlieha pocitom osamelosti. Osamelý človek prežíva pocit osamelosti, alebo si ho v sebe dlhodobo buduje. Sú ľudia, ktorí sú dlhodobo spoločensky izolovaní a nemusia mať pocit izolovanosti. A naopak. Sú ľudia, ktorí majú bohaté spoločenské kontakty a v skutočnosti, vo svojej hĺbke môžu prežívať dramatické pocity osamelosti.  Dlhodobá osamelosť oslabuje myslenie, mozog i vôľové vlastnosti.

Veľké štúdie dokázali, že osamelí ľudia sa dožívajú nižšieho veku.

Trpia oveľa viac chronickými ochoreniami srdca, metabolickými a nervovými ochoreniami. Ich imunitný systém je menej výkonný. Vedci tento jav dokázali zhodnotiť pomocou stupnice osamelosti. Táto stupnica sa hodnotí na základe dotazníkov, ktoré sa snažia zmapovať sociálnu a spoločenskú situáciu ľudí. Zmapovať ich pocity, ktoré prežívajú. Ako sa vyrovnávajú s nedostatkom komunikácie a interakcií s okolím.  Zaujímavým zistením je vzťah osamelosti a stresu.

Osamelí  ľudia majú podstatne vyššiu vnímavosť a citlivosť voči stresovým situáciám.

Výraznejšie pociťujú strach, obavy a nepokoj. Trpia nižším sebavedomím, nedostatkom odvahy a schopnosťou riešiť konfliktné situácie vo svojom okolí.  Hranica stresu je u osamelých ľudí posunutá oveľa nižšie ako u ostatných. Má to svoje logické vysvetlenie. Človek pociťuje nedostatok opory a ochrany zo strany komunity. Cíti, že je odkázaný na seba. Nemôže sa na nikoho spoľahnúť. Na problémy a riziká je sám.

Predovšetkým dlhodobá, chronická osamelosť je nebezpečná a riziková.

Ak trvá krátko, je to obrazom adaptácie na novú reálnu situáciu a môže mať dokonca krátkodobé pozitívne efekty. Akonáhle sa začne meniť na dlhodobú a chronickú, nastupujú negatívne následky.

Osamelosť je ťažkým a nepríjemným bremenom, ktoré zvyšuje riziko vzniku duševných i telesných ochorení.

Všímajme si vo svojom okolí, či niekto z našich blízkych, alebo priateľov nie je ohrozený osamelosťou. Veľakrát prehliadneme túto skutočnosť. V rýchlom tempe života prehliadneme, že niekto okolo nás začína trpieť. Potom sme prekvapení. Ako sa to mohlo stať ? Kde sa stala chyba ? Na vine býva nevšímavosť i nezáujem. Alebo to, že sme príliš zaujatí sami sebou a venujeme málo pozornosti svojmu okoliu.

 

Nevieš, kto je Tvojím priateľom, dokiaľ sa pod Tebou neprelomí ľad.

Eskymácke príslovie