Správna komunikácia
Zamysleli sme sa niekedy, ako vyzerá naša komunikácia ?
Ja áno, a nemal som z toho tie najlepšie pocity. Uvedomil som si ako často prerušujem spoločníka s ktorým komunikujem. Ako často sa ho snažím prekričať, ako často ho nepustím k súvislému slovu. Nie je to žiadna sláva. Uvedomil som si nesprávne zlozvyky. Uvedomil som si, ako neúctivo a často až bezohľadne sa chovám k svojmu spoločníkovi. Iste, nebýva tam tam zlý úmysel. To ma ale neospravedlňuje.
Výsledok zostáva rovnaký.
Minimálne zlý dojem. Maximálne ťažká a vyčerpávajúca komunikácia. Nabudúce úniková tendencia! Snaha vyhnúť sa komunikácii s týmto človekom.. Pri takej komunikácii chceme myslieť naraz za dvoch, stojí nás to veľké množstvo energie. Ak niekoho naháňame, skáčeme mu do reči, dokončujeme zaňho vety a myšlienky, stojí nás to veľa energie. Musíme sa sústrediť nielen na naše myšlienky, ale i na myšlienky toho, koho sme prerušili. Táto snaha vyvoláva u oboch strán tendenciu zrýchliť tempo rozhovoru. Zrýchliť myšlienkové pochody a zrýchliť svoje prejavy.
Komunikácia sa mení na preteky, niekedy takmer na dostihy.
Táto situácia vyvoláva u oboch účastníkov komunikácie nervozitu, napätie až hnev. Obaja sú pod tlakom, obaja sa chcú vyjadriť, ale kto skôr? Je to vyčerpávajúce, je to poriadna námaha doviesť rozhovor do cieľa. Touto metódou komunikácie vzniká množstvo sporov, konfliktov a nedorozumení. Druhá strana má pocit, že ju nepočúvame. Má pocit, že nemáme skutočný záujem sa dozvedieť to, čo chce povedať.
Komunikovať týmto spôsobom znamená nevenovať pozornosť.
Ako sa vlastne môžeme dozvedieť, čo nám spoločník chce povedať, keď ho ani nepustíme k súvislej vete? Ako sa to chceme dozvedieť, keď rozprávame zaňho? Niekto berie skákanie do reči a prerušovanie počas rozhovoru ako zlozvyk. Nevenuje tomu pozornosť. Niektorí si to ani poriadne nevšimli, mnohí si to neuvedomili. Skúsme teda začať inak. Skúsme začať lepšie komunikovať. Skôr ako začneme rozhovor skúsme sa sústrediť.
Snažme sa zamerať na trpezlivosť.
Majme na pamäti to, že trpezlivo poskytneme možnosť spoločníkovi dokončiť vetu, poskytneme možnosť pokojne dokončiť myšlienku. Reagujeme až potom. Nie skôr. Po krátkom čase si uvedomíte zmeny. Zmeny pozitívne, naša komunikácia sa zlepšuje, stávame sa lepším poslucháčom a lepším spoločníkom. Naše vzťahy sa postupne zlepšujú. Naši spoločníci komunikujú uvoľnenejšie a pokojnejšie. Získavajú pocit, že ich skutočne počúvame. Majú pocit, že im venujeme pozornosť. Ale funguje i spätná väzba. Zbadáme na sebe, že komunikujeme ľahšie, voľnejšie a plynulejšie. Komunikácia prestáva byť dostihovými pretekmi, stáva sa príjemným zážitkom. Komunikáciu si začneme vychutnávať. Postupne sa meníme na príjemného človeka a dobrého spoločníka.
