Rozdelenie depresií
Depresie sa delia na exogénne a endogénne.
Treba povedať, že takmer pri žiadnej z nich nevieme úplne presne povedať, či je čisto endogénna, alebo exogénna. Niekedy i pri endogénnych formách môžeme nájsť potenciálne spúšťače. Rovnako i pacient s exogénnou formou sa môže v noci predčasne budiť a mať pocity viny i samovražedné sklony. Spomenieme i niektoré iné formy depresie.
Nebezpečné a zradné bývajú takzvané larvované depresie.
Príznaky bývajú prekryté rôznymi telesnými ťažkosťami, ktoré sú v popredí. Prevládajú bolesti hlavy, potenie, svalové napätie, zažívacie a žalúdočné ťažkosti. Príznaky depresie sú akoby v úzadí. Pacient sa viac zameriava na telesné ťažkosti, ktoré ho motivujú k návšteve lekára. Sú to opakovaní klienti všeobecných lekárov, internistov, neurológov, či gastroenterológov. Väčšinou podstúpia množstvo vyšetrení. Výsledkom je, že vyšetrenia neprinesú vysvetlenie telesných ťažkostí. Nevysvetľujú ich pôvod. Skúsený a pozorný lekár mať na zreteli, že príčinou ťažkostí môže byť i depresia.
Veľmi vážnou formou depresie je bipolárna afektívna porucha, alebo mániodepresia.
Pri tejto forme depresie sa okrem príznakov depresie objavuje i mánia. Mánia je akoby opak depresie, jej opačný pól. Pacient, ktorý má mániu je neprimerane veselý a povznesený. Má nadbytok energie a elánu, nevidí prekážky. Vymýšľa rôzne plány a aktivity, často nerozumné a riskantné. Stáva sa, že býva i konfliktný a verbálne násilný. Stav môže prerásť až do vytvárania megalomanských a chorobných bludov a ambícií. Prestavuje seba ako budúceho prezidenta, neodolateľného zvodcu žien, ako geniálneho spisovateľa, či filozofa. To býva často v protiklade s jeho povahou a spôsobom života. Je to pre okolie nevysvetliteľná zmena. Je to zmena patologická, ktorá je prejavom manickej fázy tejto formy depresie, teda mániodepresie.
Pomerne častou a rozšírenou formou depresie je organická depresia.
Táto forma depresie vzniká ako následok, alebo ako sprievodný jav niektorých ochorení. Vyskytuje sa pri Parkinsonovej chorobe, sklerosis multiplex, po úrazoch hlavy a mozgu. Po závažných otravách, po zápaloch mozgu a miechy, či pri epilepsii. Sprevádza i niektoré chronické ochorenia ako sú cukrovka, vysoký krvný tlak, chronické ochorenie pečene a obličiek, alebo poruchy štítnej žľazy. Vyskytujú sa často pri nádorových ochoreniach, v súvislosti s diagnostikou i počas namáhavej a vyčerpávajúcej liečby. Je potrebné súčasne sa zamerať na liečbu depresie i na liečbu základného ochorenia.
Trvanie môže byť rôzne. Dĺžka depresívnych stavov na najčastejšie pohybuje medzi 4 až 6 mesiacmi.
Vznikajú však i krátke formy depresie, trvajúce 14 až 30 dní. Depresie, ktoré prudko a rýchlo prerastajú do hlbokej silnej depresie. Je to vždy individuálne. Každá depresia môže byť iná, tak ako každý človek. Univerzálne mantinely a parametre neexistujú. Prevencia je súbor krokov a opatrení, ktorých cieľom je zabrániť vzniku depresie alebo znížiť riziko opätovného vzniku u človeka, ktorý ju už v minulosti prekonal. Hovoríme o potrebe kontaktu s blízkymi ľuďmi, rozvíjaniu pozitívnych vzťahov, budovanie ľudského a citového zázemia, spoločná empatia, dôverný vzťah s blízkym človekom.
