Depresia a ochorenia
Klinické skúsenosti dokázali, že telesné ochorenia výrazne zasahujú do duševného zdravia.
Pri niektorých diagnózach je riziko vzniku sprievodnej depresie vysoké a treba s ním počas liečby rátať. Ako so závažnou sprievodnou komplikáciou. Najviac ohrození bývajú mladí ľudia, ľudia s nižším vzdelaním a ľudia so slabšou sociálnou podporou. Zdravotné ťažkosti a chronické ochorenia možno považovať za významný rizikový faktor pre vznik depresie. Na tomto mieste je potrebné spomenúť význam zdravého životného štýlu ako základnej formy prevencie pred vznikom depresie, či iných porúch duševného zdravia. Všetky chronické zdravotné problémy narušujú rovnováhu organizmu, zasahujú do fyziologických procesov a narušujú duševnú pohodu a stabilitu. Tým podporujú vznik a rozvoj depresie. Ochorenie a jeho sprievodné ťažkosti narušujú duševnú a emocionálnu rovnováhu a predstavujú riziko pre vznik depresie. V skratke vymenujme ochorenia pri ktorých často vzniká depresia :
Mozgová cievna príhoda, v skratke NCMP.
Vysoké percento ľudí po NCMP je postihnuté vznikom depresie. Vzniká jednak priamym poškodením častí mozgu, jednak dôsledkom poškodenia funkcií mozgu, ktoré významne zasahujú do života pacienta. Pacient je konfrontovaný s novou situáciou. Je odkázaný zo začiatku na pomoc a starostlivosť inej osoby. Výkonnosť a kvalita života klesá, zlepšovanie pomalé. To vytvára základ pre vznik depresie.
Onkologické ochorenia.
Spomenuli sme problematiku ľudí s nádorovými ochoreniami. Podstata ochorenia, potreba dlhodobej a náročnej liečby, prostredie onkologických oddelení a vnemy, ktoré z toho vyplývajú predstavujú rizikový terén pre vznik depresie. Onkologickí pacienti často trpia depresiami. Tie sú často akcentované mnohými nepresnými a pesimistickými informáciami, ktoré získavajú zo svojho okolia, internetu, či z televízie. Vidia negatívne a tragické príklady a osudy, čo predstavuje pre onkologického pacienta veľkú psychickú záťaž. Výskumy hovoria, že až 40 percent onkologických pacientov prežíva menšiu, či väčšiu depresiu. To poukazuje na význam tejto témy pri starostlivosti o onkologického pacienta.
Liečba musí byť komplexná.
Teda mala by zahŕňať i starostlivosť o duševné zdravie a prevenciu depresie. Diagnostika býva niekedy komplikovanejšia, niektoré príznaky sa môžu prekrývať so základným ochorením, ako napríklad strata telesnej hmotnosti, strata chuti do jedla, únava, alebo porucha spánku. Preto je potrebné myslieť i na depresiu. Nemusí to byť len základné onkologické ochorenie, ktoré spôsobuje ťažkosti. Môže to byť i sprievodná depresia.
Ani diabetici nie sú uchránení od zvýšeného rizika vzniku depresie. Diabetici závislí od inzulínu i ostatní diabetici majú podstatne vyššie riziko vzniku depresie ako bežná populácia. Toto nebezpečenstvo narastá u diabetikov s vysokými hladinami krvného cukru, u diabetikov so zlou kompenzáciou cukrovky a diabetikov, u ktorých sa rozvíjajú chronické komplikácie cukrovky. Spojené s výraznými subjektívnymi ťažkosťami.
Srdcovocievne ochorenia.
Niekoľko krát sme konštatovali fakt, že ľudia trpiaci ICHS, ľudia s chronickým zlyhávaním srdca a ľudia po prekonanom infarkte majú výrazne vyššie riziko vzniku depresie. U mnohých pacientov s infarktom sa vyvinuli pomerne ťažké a závažné depresie. S touto skutočnosťou treba kalkulovať a všímať si príznaky nastupujúcej depresie.
