Depresívne chovanie
Depresívni ľudia sú smutní a skleslí. Bez radosti, aktivity a motivácie.
Chýba im iniciatíva. Sú váhaví a nerozhodní. Prekážky sú od začiatku pre nich ťažké a neprekonateľné. Výrazné ťažkosti im robí rozhodovanie. Psychické a myšlienkové tempo a ich myslenie je spomalené, bez nápadov a záujmu. Zhoršuje sa schopnosť sústredenia a koncentrácie. Nevedia sa sústrediť na dokončenie úloh a činností. Úlohy zostávajú často nedokončené. Pozornosť a sústredenosť bývajú narušené depresívnymi myšlienkami. Typická je prítomnosť pocitov únavy a vyčerpanosti. Bez jasného a logického dôvodu.
Znižuje sa výkonnosť a aktivita.
Problémy robia i malé záťaže, predtým bezproblémové. Prejavujú sa stavy lenivosti, nezáujmu a nečinnosti. Depresívne chovanie je sprevádzané únikmi do samoty a uzavieraním do seba. Izoláciou, vyhýbaním sa kontaktom a spoločnosti. Jednotlivec začína postupne zanedbávať svoje aktivity, nevenuje sa svojim záľubám. Je pasívny a aktivitám sa vyhýba. Vyhľadáva samotu a izoláciu. Niekedy sa začne vyhýbať i úplne banálnym aktivitám ako sú nákupy v obchode, či upratovanie bytu.
Pre depresívne chovanie je typická strata radosti zo života.
Nič ho neteší, nevie zážitky prežívať príjemne a radostne. Stráca radosť a potešenie zo svojich záľub. Radosť z kontaktu s priateľmi a blízkymi ľuďmi. Radosť z prírody, či z kultúrnych zážitkov. Sprevádza ho smútok. Smútok trvá dlho, vidí všetko pesimisticky a v čiernych farbách. Depresívne chovanie sa v niektorých prípadoch prejavuje nebezpečným sklonom k užívaniu liekov, alkoholu a drog. Tieto látky naopak môžu byť spúšťačom depresie a depresívneho chovania.
Vrcholom depresívneho chovania sú samovražedné myšlienky a nasledujúce samovražedné sklony.
To sú príznaky depresívneho chovania, ktoré si vyžadujú zásah psychiatra. Sú príznakom hlbokej depresie. Máme dnes pomerne veľa poznatkov o tom, aké procesy prebiehajú v mozgu človeka počas depresií. V niektorých častiach mozgu sa pri depresii znižuje koncentrácia niektorých chemických látok.
Nazývajú sa neuromodulátory.
To sú chemické látka pomocou ktorých medzi sebou komunikujú mozgové bunky. Táto biochemická porucha sa zisťuje pri všetkých typoch depresie, bez ohľadu na to, čo danú depresiu vyvolalo. Nie je úplne jasné a vedecky dokázané, či je práve to príčinou depresie. Alebo len jej sprievodným javom, alebo jej následkom.
Depresia má teda i svoju chemickú podstatu.
Toto poznanie bolo dôležité hlavne na to, aby sme mohli depresiu správne a efektívne liečiť. Lieky na depresiu zasahujú práve do chemickej podstaty depresie, zvyšujú množstvo a koncentráciu neuromodulátorov a tým pôsobia na depresiu.
Lieky, ktoré takto účinkujú na depresiu sú antidepresíva.
Ich dlhodobé užívanie pri liečbe depresie je nevyhnutné. Treba vyzdvihnúť dôležitý fakt, že tieto lieky sú vysoko účinné. Zdravotne bezpečné a nevytvárajú návyk. Preto strach a predsudky z ich užívania nie sú na mieste. Ich užívanie pod kontrolou psychiatra, alebo skúseného všeobecného lekára a dodržiavanie dĺžky a správneho dávkovania liečby zo strany pacienta je predpokladom úspešnej liečby.
