Zdravie a stres

Stres má negatívny vplyv na telesné zdravie človeka.

V mnohých formách a na rôznych úrovniach. Zasahuje prakticky všetky telesné systémy človeka. Začnime s jeho vplyvom na srdce, cievy a krvný obeh. S tým sa stretávame najčastejšie. Jeho vplyvom a účinkom hormonálnych a nervových reakcií dochádza k zvýšenej práci srdca, zvyšuje sa krvný tlak a obehový systém pracuje pod záťažou. Následkom je nedokrvenie srdcového svalu a angina pectoris. Vyvrcholením môže byť infarkt myokardu / srdcového svalu /.

Vplyvom stresu dochádza k zhoršovanie metabolických parametrov. Zvyšuje sa hladina cukru a cholesterolu v krvi.

Tým dochádza k poškodzovaniu a zužovaniu ciev. Rozvoju aterosklerózy a cievnym komplikáciám. Následkom je zvýšenie krvného tlaku. Subjektívne ťažkosti a následné zdravotné komplikácie. Následkom stresu často vznikajú bolesti hlavy a prejavujú sa príznaky migrény. Vznikajú zúžením ciev v mozgu a zhoršeným prekrvením mozgového tkaniva. Postihnutý trpí silnými a neznesiteľnými bolesťami hlavy, ktoré bývajú často spojené  s pocitmi nevoľnosti a precitlivelosti na svetlo a hluk. Nervozitou a podráždenosťou.

Stresom býva často a intenzívne zasiahnutý tráviaci systém.

Tu funguje tesná spojitosť. Začínajú od pocitov sucha v ústach, cez pálenie na hrudníku, až po silné a neznesiteľné bolesti žalúdka. Zvyšuje sa tvorba kyseliny v žalúdku. Nestačí sa neutralizovať. Steny žalúdka sa vplyvom vysokej hladiny poškodzujú a kyselina preniká do pažeráka. Býva poškodená i funkcia čriev. Zhoršuje sa črevná peristaltika. To býva spojené s plynatosťou a poruchami stolice So zlým trávením a bolesťami. Vyvrcholením ťažkostí môže byť vznik žalúdočného, alebo dvanástnikového vredu Prípadne vznik spastického, alebo dráždivého čreva. Tieto stavy si vyžadujú často i urgentnú lekársku starostlivosť a následne dlhodobú liečbu spojenú s prísnou úpravou životosprávy. Nebývajú ušetrené ani také orgány, ako žlčník a pankreas. Ťažkosti týchto orgánov, mechanické, či zápalové bývajú často spôsobené práve stresom.

Významný je účinok na imunitný systém človeka.

Súvislosť medzi stresom a imunitou bola spoľahlivo vedecky a medicínsky dokázaná. Jeho vplyvom, predovšetkým dlhotrvajúcim stresom sa imunita oslabuje. Človek stráca schopnosť a potenciál účinne odolávať chorobám a infekciám. Ľahšie a rýchlejšie podlieha i banálnym sezónnym chorobám. Ľahko ochorie, ťažko a dlho sa lieči. Liečba býva pomalá a málo efektívna, chýbajú vnútorné sily. Schopnosti účinne bojovať s ochorením sú oslabené. Predovšetkým u takých rizikových skupín, ako sú deti, starí ľudia a chronickí pacienti.

Stres je faktor, ktorý ovplyvňuje imunitu človeka.

Má významný vplyv i na pohybový a svalový aparát človeka. Stres spôsobuje napätie vo svaloch a ukladá sa do priečne pruhovaného svalstva chrbtice a kĺbov. Spôsobuje bolesti a spazmy svalov. Zhoršuje sa pohyblivosť a stabilita. Tým sa oslabuje funkcia svalov a chrbtice. Postihnutý človek má výrazné subjektívne ťažkosti. Nemôže pracovať, netoleruje ani malú fyzickú záťaž. Je nervózny a objavujú sa depresie. Dôsledkom stresu sú i ťažkosti v intímnej oblasti. U mužov sa v skoršom veku sa objavujú poruchy potencie a oslabenie sexuálnej aktivity V prípade žien zhoršenie menštruačných ťažkosti.

 

Prihláste si zasielanie zaujímavých informácií z tohto webu na váš email raz do týždňa.
Služba je bezplatná a môžete ju kedykoľvek zrušiť.

 

Strom Zdravia 2

Tento web pripravuje MUDr.Michal Šarafín. Ponuka reklamného priestoru na webe.

Ilustračné obrázky dreamstime.com

Strom zdravia e-mailom

Prihláste si zasielanie zaujímavých informácií na váš email raz do týždňa.

  • Inšpiratívne témy o zdraví.
  • Námety pre lepší životný štýl.
  • Tipy na zaujímavé články.
Zatvoriť toto okno

Stačí zadať e-mailovú adresu

Vložte svoj e-mail a za chvíľu dostanete kontrolný majl. Potom každý týždeň dostanete jeden tip.