Hypertenzná kríza

Hypertenzná kríza je stav, keď sa náhle prudko zvýši krvný tlak.

Definícia tohto pojmu je v lekárske terminológii pomerne nejednotná. Uvádzajú sa rôzne hodnoty krvného tlaku, pri ktorých môžme hovoriť o hypertenznej kríze. Skúsime tieto názory pre jednoduchšiu orientáciu schematicky zjednotiť. Hypertenzná kríza vzniká vtedy, ak dôjde k náhlemu zvýšeniu krvného tlaku na viac ako 180 – 220 / 120 mm Hg. Táto hodnota vyjadruje určité rozpätie, kedy môžme hovoriť o hypertenznej kríze. Táto hodnota je sčasti individuálna. Záleží tiež na východzej, teda normálnej hodnote krvného tlaku. Tá je veľmi individuálna. Niekto má 110 / 70 a iný 140 /90 mm Hg.. Hypertenzná kríza sa preto posudzuje i z hľadiska náhleho zvýšenia krvného tlaku v porovnaní s východzou hodnotou.

Hypertenzná kríza má vo väčšine prípadov typickú symptomatológiu.

Celková nevoľnosť, bolesti hlavy, závrate, či hučanie v ušiach. Pacient sa náhle cíti zle, cíti celkový dyskomfort, bolí a točí sa mu hlava, má pocit nevoľnosti až zvracania. Časté je krvácanie z nosa. Pacient, ktorý už prežil v minulosti podobnú situáciu, siaha po tlakomere. Tlak je vysoký, v niektorých prípadoch až nemerateľný. V niektorých prípadoch dokáže pacient sám riešiť situáciu. Predovšetkým pacienti, dobre poučení lekárom a znalí podobných situácii, mávajú poruke liek na rýchle zníženie tlaku. Ten užijú a čakajú na ďalší vývoj. Niekedy sa stav postupne upraví a krvný tlak sa postupne normalizuje. Pokiaľ sa tak nestane, pacient si privolá rýchlu zdravotnícku pomoc. Iná situácia je v prípade pacienta s neliečenou hypertenziou, poprípade u pacienta, ktorý doteraz hypertenznú krízu nezažil. Ten stav vyhodnotí ako náhlu a neočakávanú zmenu zdravotného stavu a cíti ohrozenie zdravia a života. V najťažších prípadoch môže dôjsť k poškodeniu niektorých orgánov ako následok extrémne zvýšeného krvného tlaku. Tragickým následkom tohto stavu môže byť až vznik NCMP s krvácaním do mozgu. Výnimočne i náhle zlyhanie obličiek, alebo akútne zlyhanie srdca.

Diagnostika hypertenznej krízy musí byť rýchla a efektívna !

Potrebné je identifikovať možné orgánové poškodenie. Stav si vyžaduje včasnú lekársku intervenciu. Niekedy je potrebná konzultácia internistu, alebo neurológa. Tí často indikujú i potrebné pomocné vyšetrenia ako EKG, labolatórne vyšetrenia, prípadne i CT mozgu. Cieľom lekárskej intervencie je úprava krvného tlaku a normalizácia tlakových pomerov. Lekári majú k dispozícii účinné prostriedky na zníženie krvného tlaku. V niektorých situáciach vyžaduje hypertenzná kríza i hospitalizáciu a sledovanie pacienta. Prípadne i úpravu dlhodobej liečby krvného tlaku. Cieľom liečby je dosiahnutie správnych parametrov krvného tlaku a dlhodobá stabilizácia krvného tlaku. Hypertenzná kríza je klinická komplikácia, ktorá môže stretnúť každého hypertonika. Niekedy stačí silný vonkajší stresor, porušenie liečebného režimu, alebo iná sprievodná zdravotná komplikácia.

Strom Zdravia 2